Na čerpacích staniciach zažívajú Slováci už týždne nepoznanú realitu. Drahšie ešte nikdy netankovali, oproti štandardu, na ktorý boli naučení, si priplácajú na nádrži desiatky eur.
Je to šok? V normálnych časoch by zaiste bol, ale také nežijeme. Cynik by povedal, že keď nám za humnami zúri vojna, buďme radi, že vôbec máme čo čapovať do nádrží. Najmä, ak naše líderské hlavičky dlho nevyrušoval fakt, že sme ako majstri stratégie ostali rúrami existenčne napojení zrovna na Rusko.
K vojnovým časom pripočítajme rekordnú vlnu inflácie a cena benzínu a nafty atakujúca dve eurá už neznie ako nič prekvapivé
Teda, až do momentu, kým si Slovák nevšimol, že na najbližšej pumpe za južnou hranicou natankuje za ceny, na aké bol zvyknutý pred vypuknutím konfliktu. Vystál si hodinový rad a naplnil prípadne aj všetky bandasky, ktoré mal po poruke.
Palivovú turistiku už však Maďari uťali obmedzením, ktoré má na prvý pohľad pramálo spoločné s jednotným európskym trhom . Ale zas, netvárme sa, že by si Viktor Orbán zrovna potrpel na názor Bruselu. Stačí mu, že je populárny doma. A keď sa podarí zapáčiť sa zároveň v Kremli, je to bonus.

Ruská ropa je pre Slovnaft zlatá baňa, Mol radšej zatajil maržu , písali sme pred pár týždňami. Kým desiatky firiem opustili ruský trh na protest proti agresii na Ukrajine, prípadne popretŕhali s krajinou obchodné vzťahy aj za cenu obrovského výpadku tržieb, maďarský koncern so slovenskou dcérou ryžujú na ruskej rope (ktorá je vo výpredaji) ako nikdy. A tvária sa pritom, že nemajú na výber.