Autor je analytik Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Svetový líder vo výrobe batérií do elektrických vozidiel, čínska firma CATL, minulý týždeň oznámil investíciu za viac než sedem miliárd eur vo východnom Maďarsku.
Na Slovensku sa v reakcii na túto informáciu šírili predovšetkým porovnania s investíciou Volva pri Košiciach alebo diskusie o ekonomických vzťahoch Číny a regiónu strednej a východnej Európy.
Investícia CATL-u v Debrecíne by však v našich končinách mala byť zaujímavá z ešte jedného pohľadu. Môžeme na nej pozorovať spôsob, akým čínske firmy technologicky dobehli – a v oblastiach ako elektrobatérie aj predbehli – západné spoločnosti.
Čína sa chce podobať Nemecku. Technologické giganty tlačí do inovácií Čítajte Slovensko, Maďarsko a s nimi aj širší región strednej a východnej Európy sa taktiež snažia dostať svoje ekonomiky technologicky na úroveň západných krajín a skúsenosti z Číny by mohli v tomto ohľade slúžiť ako orientačný bod.
Kto navarí lepšiu polievku
Hoci v populárnych predstavách o čínskom technologickom napredovaním dominujú obrazy kopírovania a krádeže intelektuálneho vlastníctva, v skutočnosti čínske firmy takýmto spôsobom získali len malú časť informácií a zručností.
Prenos technológií do Číny sa vo výraznej väčšine prípadov prebehol cez zahraničné investície. Investor zo Západu, z Japonska, Južnej Kórey alebo Taiwanu presunul výrobu do Číny, pričom musel zaškoliť tisícky čínskych zamestnancov a podeliť sa s nimi aj o citlivé informácie.
Títo zamestnanci získali cenné znalosti a zručnosti, vďaka ktorým sa zvýšila ich produktivita a súčasne sa pomaly zvyšovala technologická úroveň čínskeho hospodárstva.
Proces prenosu technológií sa deje pomaly a merať sa dá až s odstupom času. Ak sa vôbec merať dá. Pravdepodobne najviac k prenosu technológií prispieva budovanie takzvaných tichých znalostí (tacit knowledge).
