Podniky aj domácnosti stále čakajú na vládne riešenia energetickej krízy. Zatiaľ čo domácnosti s najväčšou pravdepodobnosťou ochráni zastropovanie cien energií, firmám chce štát pomôcť formou kompenzácií.
Otázka je, kde na to vezme. Štátny rozpočet je napnutý a presun eurofondov na tento účel zatiaľ nie je istý.
Európska komisia navrhuje vybrať nadmerné zisky výrobcov elektriny z neplynových zdrojov. Jej predsedníčka Ursula von der Leyenová argumentuje, že ich výrobné náklady tvoria iba zlomok toho, čo za predanú elektrinu zinkasujú.
Nový minister hospodárstva Karel Hirman si myslí, že Slovensko by z toho modelu neprofitovalo. Za prijateľnejšie riešenie pokladá vytvorenie celoeurópskeho kompenzačného mechanizmu.
„Získané peniaze by sa zhromažďovali v spoločnom fonde a na základe prepočtu by sa prerozdeľovali medzi jednotlivé štáty,“ vysvetľuje KAREL HIRMAN v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo v praxi znamená vyhlásenie núdzového stavu v energetike?
- Aké opatrenia na pomoc domácnostiam a podnikom sú už takmer hotové?
- Prečo burzy s energiami v Európe nefungujú a ako ich opraviť?
- Kde štát vezme peniaze na kompenzácie pre firmy?
- Prečo pre Slovensko nie je výhodný návrh EÚ na zdanenie výrobcov energie?
- S čím pôjde nový minister na stretnutie energoministrov do Bruselu?
- Prečo by sa malo uvažovať o zoštátnení výrobcov energií?
Vláda schválila opatrenie o všeobecnom hospodárskom záujme a núdzovom stave v oblasti plynu a elektriny. Čo to znamená?
V prípade všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) ide hlavne o možnosť vyhlásiť takýto režim nielen vtedy, ak nastane technická havária či porucha na plynovom potrubí, alebo v sieti, ale aj v prípade problémov s príliš vysokými cenami, ktoré z elektriny a plynu urobia nedostupné komodity.
V takomto prípade bude môcť vláda na návrh ministerstva hospodárstva určiť cenu, za akú sa bude elektrina a plyn dodávať odberateľom na Slovensku, a zároveň nariadiť výrobcom, aby ju primárne dodávali slovenským odberateľom.

Keďže v takom prípade bude potrebné kompenzovať dotknuté strany, museli sa presne zadefinovať podmienky vyhlásenia VHZ a núdzového stavu. Pracovali na tom kolegyne a kolegovia z ministerstva financií, ktorí majú veľa skúseností s arbitrážnymi konaniami, ako aj právni experti od vicepremiéra Štefana Holého.
Núdzový stav neznamená zatvorenie hraníc
V dôvodovej správe sa píše, že núdzový stav je možné zaviesť len vtedy, ak ceny na trhoch s energiou budú dlhší čas dosahovať veľmi vysoké hodnoty. O akom čase a akých cenách hovoríme?
To bude na rozhodnutí vlády.
Máme si pod tým predstaviť týždne či mesiace?