Boli jedným z najväčších dodávateľov zdravotníckych pomôcok počas covidu. Zákazku od štátu získali podľa kontrolného úradu nezákonne. A napriek zmluvám so štátom za šesť miliónov eur, skončili v problémoch a s dlhmi na krku. To je príbeh jednej z firiem, ktorých tržby počas pandémie rozprávkovo vystrelili.
Nadácia Zastavme korupciu sa pozrela na to, ako dopadli súkromné spoločnosti, ktoré počas pandémie dodávali štátu testy, ochranné obleky či respirátory.
Pre nemocnice ich nakupovala Správa štátnych hmotných rezerv. Nadácia nadviazala na svoju analýzu spred roka, z ktorej vyplynulo, že štát minul desiatky miliónov eur bez súťaže a s podozreniami.
Zaujímavý príbeh má najmä jedna zo spoločností - PPSK invest družstvo. Z jej hospodárenia vyplýva, že hoci do nej natiekli milióny eur zo štátnych peňazí, vzala si aj podozrivé pôžičky a podnikanie sa stalo predmetom sporov či exekúcie.
Stavebnú firmu si nadácia všimla už v roku 2021. Na hmotných rezervách uspela až trikrát. V zdravotníckom biznise pritom spoločnosť dovtedy vôbec nepodnikala. Napriek tomu sa vtedy dostala medzi šestku najúspešnejších, čo sa týka zdravotníckych zákaziek pre hmotné rezervy.
Bez súťaže a nezákonne
PPSK invest malo so štátom tri zmluvy na dodávku respirátorov, zdravotníckych pomôcok a ochranných oblekov. Nezískalo ich v riadnej súťaži, keď ponuky predkladajú viacerí záujemcovia a zvíťazí spravidla najnižšia cena. Správa štátnych hmotných rezerv uzavrela obchod priamo s PPSK invest, ktorá mala nulové skúsenosti v zdravotníctve. Na prvú dodávku respirátorov dostala vopred zálohu vyše tristotisíc eur, takže v čase dohadovania biznisu ani nemusela disponovať žiadnymi vlastnými peniazmi.
Firma z prostriedkov hmotných rezerv mohla nakúpiť respirátory, ktoré potom s maržou predala opäť štátu. Z účtovných závierok vyplýva, že tá mohla byť až sto percent. Na porovnanie, trnavská firma Eurolab Lambda, ktorá bežne obchoduje so zdravotníckymi materiálmi a zarobila na covidových testoch pre štát, mala maržu okolo 24 percent.
"Naša marža bola za danú komoditu v danom čase štandardná. K vami uvádzanej výške sa nebudeme vyjadrovať, keďže nám nie je známy spôsob jej stanovenia," reagoval predseda PPSK invest družstva Radoslav Čurlej. Nadácia vychádzala z porovnania nákladov a výnosov z predaného tovaru uvedených v účtovnej závierke. Na doplňujúce otázky však PPSK nereagovalo.
Ako vôbec stavebná firma prišla na to, že štát bez súťaže hľadá dodávateľa respirátorov? "O obstarávaní sme sa dozvedeli z verejne dostupných zdrojov," dodal R. Čurlej.
Rezervy v tom čase prechodne viedla Lucia Gocníková. Obstarávanie, minimálne v jednom prípade – keď si štát objednával ochranné obleky, bolo v rozpore so zákonom. Konštatoval to Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje štátne nákupy. PPSK invest podľa neho nesplnil podmienky, ktoré mali preukázať kvalitu ochranných odevov pre zdravotníkov. Napriek tomu s ním štátne hmotné rezervy ďalej obchodovali.
Pôžičky a obrovské úroky
Súčasný šéf hmotných rezerv Ján Rudolf tvrdí, že po jeho nástupe sa prestali poskytovať preddavky a zálohy. Ako biznis fungoval, odhalil spor medzi PPSK invest a jedným z jeho obchodných partnerov – firmou C-LSG.
Právny zástupca C-LSG Marián Kurhajec hovorí, že takmer pred troma rokmi si Čurlej od jeho klienta požičal 174-tisíc eur s tým, že ich potrebuje na nákup zdravotníckych pomôcok z Turecka. Sľúbil mu údajne výnos 320-tisíc eur a chválil sa istým zárobkom v štátnych hmotných rezervách, kde mal vraj kontakty.
Napokon však pôžičku nevrátil, a tak v decembri 2020 podali návrh na exekúciu.
Súd vydal exekučný príkaz a exekútorka zablokovala PPSK invest peniaze v banke a aj tie, ktoré mu ešte nevyplatili hmotné rezervy. Exekútorke hmotné rezervy poslali 320-tisíc. Išlo o výnos, ktorý na základe zmluvy Čurlej sľúbil. V banke mala firma zablokovaných 174-tisíc eur, ktoré si požičala, tie však exekútorke nezaslala, keďže PPSK invest vyhlásil konkurz a následne išiel do reštrukturalizácie. Najväčším veriteľom v ňom bola firma LM properties. Tá PPSK invest podľa zmluvy o úvere z marca 2021 požičala 400-tisíc eur.
Exekútorka Angelika Slopovská sa k detailom prípadu nechcela vyjadrovať. Ale poznamenala, že vo svojej 25-ročnej praxi sa s podobným prípadom nestretla. "Je prinajmenšom nelogické, že spoločnosť, ktorá zo štátnych zákaziek získala viac ako šesť miliónov eur, sa v priebehu pár mesiacov stane platobne neschopnou," dodala.
Disciplinárka a trestné oznámenia
Čurlej popiera, že by exekúcia nejako súvisela s dodávkou pre štát. "Bola vedená v dôsledku iných okolností, pričom tieto nemali nijaký súvis s obchodmi uzavretými so Správou štátnych hmotných rezerv," tvrdí. Podľa neho rezervy vyplatili exekútorke zaistených tristotisíc eur ešte pred exekučným konaním a rozsudkom súdu. Správa rezerv však namieta, že postupovala len v súlade s exekučným poriadkom.
V súvislosti s týmto obchodným sporom padlo niekoľko trestných oznámení. Podal ich Čurlej a podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu aj exekútorka.
Na exekútorku dal Čurlej aj podnet na disciplinárne stíhanie, riešiť ho bude v januári Najvyšší správny súd. Exekútorka tvrdí, že doteraz nikdy nebola disciplinárne stíhaná a aj súčasné konanie považuje za účelové. "Ohľadom mojej osoby, nie v postavení súdneho exekútora, ma povinný opakovane pozýval na dovolenku do Dubaja, čo som striktne odmietla. A predmetná snaha o osobné zblíženie je v absolútnom rozpore s tvrdeniami povinného uvádzanými v disciplinárnom návrhu," zdôraznila Slopovská.
Bez ohľadu na záležitosť s exekúciou, ale aj spor s C-LSG, vyzerá podnikanie PPSK v pandemickom čase zvláštne. Viaceré položky v jej účtovníctve môžu naznačovať snahu vytiahnuť z firmy tržby, ktoré získala z obchodovania so štátom.
Napriek päťmiliónovým tržbám v rokoch 2020 a 2021 skončila za tieto dva roky v strate takmer 600-tisíc eur.
Peniaze z nej totiž odtiekli najmä na splácanie pôžičiek a nákup služieb v obrovských sumách. V roku 2020 malo družstvo úver za viac ako 200-tisíc eur, pričom na úrokoch zaplatilo takmer 20-tisíc. V ďalšom roku už malo úver takmer za 1,4 milióna a na úrokoch platilo takmer 800-tisíc eur, čo predstavuje úrokovú mieru viac ako 50 percent. To je aj podľa viacerých účtovníkov a daňových poradcov číslo, ktoré predstavuje skôr úžeru. Ďalšieho 1,6 milióna z firmy odtieklo za úhradu služieb.
Na to, o aké služby išlo, ale aj na mimoriadne drahé pôžičky sme sa pýtali aj konateľa PPSK Invest Čurleja. Ten najprv odpovede prisľúbil. Niekoľko dní po termíne nakoniec zaslal len odmietavé stanovisko: "Po dôkladnom preštudovaní a oboznámení sa s doplňujúcimi otázkami, ktoré ste nám zaslali, sme sa rozhodli, že vzhľadom na povahu a formu Vami položených otázok sa k predmetným otázkam nebudeme vyjadrovať."
Ako sú na tom ostatní dodávatelia štátu
Podľa analýzy nákupov, ktorú v súvislosti s covidom robila nadácia, najviac vtedy na štáte zarobila trnavská spoločnosť Eurolab Lambda. Išlo o dodávateľa antigénových testov na povinné testovanie, ktoré zaviedla vláda Igora Matoviča. S hmotnými rezervami uzavrela firma zmluvy za vyše 40 miliónov eur a zhruba o toľko sa jej v roku 2020 zvýšili tržby. Narástli zo 4,65 na 45,81 milióna eur. Spoločnosti sa podobne darilo aj v ďalšom roku.
Konateľ Eurolab Lambda Peter Krajčovič mal v minulosti prepojenia na ľudí blízkych koalícii. Podnikal aj s Martinom Hypkým, ktorý bol tajomníkom podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina).
Na druhom a treťom mieste rebríčka najlepšie zarábajúcich dodávateľov štátu počas covidu skončili Lacorp a A-testing. So spoločnosťami uzavrelo zmluvy ešte bývalé vedenie hmotných rezerv na čele s trestne stíhaným Kajetánom Kičurom. Obchod sprevádzali podozrenia, že zákazka bola šitá na mieru konkrétnych partnerov. Podľa denníka SME sa o nákup od spoločnosti Lacorp osobne zaujímal Kičura. Lacorp po biznise so štátom padla, vlani sa dostala do straty z 1,127 milióna na 116-tisíc eur.
Nadácia sa pozrela aj na účtovné závierky tejto firmy. V roku, keď obchodovali so štátom, im podobne ako v prípade PPSK raketovo vzrástli náklady na služby. Zaplatili za ne takmer 11,5 milióna eur, čo je 822-krát viac ako rok predtým. Na dramatický nárast firma reagovala tým, že "podstatnú časť uhrádzaných služieb spoločnosťou LACORP, s. r. o. ,v roku 2020 tvorili logistické, dopravné, projektové, koordinačné a ďalšie súvisiace náklady". Značnú časť z nich mali tvoriť práve tri lety cargo lietadiel na prepravu zdravotníckych pomôcok.
"Treba zdôrazniť, že išlo o mnoho desiatok tonové letecké dodávky vysoko nedostatkového tovaru prichádzajúceho v najvypätejšom čase a v bezprecedentnej situácii až z Číny," uviedol v odpovedi výkonný riaditeľ Jozef Kuric.
Čo sa týka A-testingu, ktorý dodával rúška, nové vedenie SŠHR sa domáhalo vrátenia takmer štyroch miliónov eur vyplatených ako záloha. V septembri 2022 Okresný súd v Galante rozhodol v prospech SŠHR, no spoločnosť sa odvolala. Tržby A-testingu sa prepadli o 99 percent, na 3570 eur.
