Autor je analytik Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Téma importu čínskych čistých technológií predstavuje dilemu medzi bezpečnosťou a zamestnanosťou na jednej strane, a rýchlosťou a cenou na druhej strane. Európa musí nájsť kompromisné riešenie, ktoré umožní dosiahnutie cieľov v klimatickej, ekonomickej a bezpečnostnej oblasti.
Európska únia, ako aj jednotlivé európske krajiny si nastavili pomerne ambiciózne ciele pri dosahovaní klimatických cieľov. Jedným z faktorov, od ktorých bude ich dosiahnutie závisieť, je úroveň technologického pokroku v takzvaných čistých technológiách (inovácia) a rýchlosť, s ktorou sa technologické novinky aplikujú v reálnom živote (výroba).
V oboch oblastiach v súčasnosti vedú čínske firmy, ktoré dominujú vo výrobe elektrobatérií a elektrických vozidiel, solárnych panelov a veterných turbín. To však vytvára výraznú jednosmernú závislosť Európy od dovozu technológií z Číny, čo vedie k zaujímavej dileme: máme nakupovať čo najviac technológií z Číny, aby sme čo najskôr dosiahli klimatické ciele, alebo máme v mene ekonomickej bezpečnosti snažiť znižovať našu závislosť od Číny aj v tomto aspekte?
Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Správny postup pravdepodobne nebude na ani jednej z týchto dvoch extrémnych pozícií. Spojené štáty sa pomerne jednoznačne a vo veľkom rozhodli ísť cestou znižovania závislosti, no európska pozícia je o poznanie zložitejšia.
Potreba priemyselnej politiky
Argumentov na znižovanie závislosti od Číny je viac. Čína sa netají ambíciami meniť svetový poriadok, stať sa najsilnejšou ekonomikou na svete a koncentrovať doma čo najviac priemyselnej výroby. Takisto máme zdokladovaných veľa prípadov, keď Čína využila svoju ekonomickú moc vo svoj prospech, v niektorých prípadoch veľmi nevyberane.
Keďže Európska únia označila Čínu za najvýraznejšieho súpera na geopolitickom poli, prehlbovanie závislosti od Číny by takisto išlo proti jej strategickým a bezpečnostným záujmom.
