Rozpočet bude deficitný a dlh Slovenska sa zvýši

Vláda Roberta Fica zverejnila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Najviac financií zhltnú zdravotníctvo a školstvo. Nasledovať budú vojaci a policajti.

Viac ako miliarda eur pôjde poľnohospodárom a skrátka neprídu ani dôchodcovia či hypotekárni dlžníci.

INDEX prináša odpovede na najdôležitejšie otázky k zostavovaniu budúcoročného rozpočtu verejnej správy.

V článku sa dozviete:

Prečo sa rozpočet tvorí až v decembri?
Ako chce Ficova vláda konsolidovať verejné financie?
Čo vláda sľubuje v rozpočte?
Čo všetko už vláda sľúbila voličom?
Čo sa stane, ak sa vláde nepodarí šetriť tak, ako sľubuje?
Aké riziká vidí vláda v rozpočte?

1. Prečo sa rozpočet tvorí až v decembri?

Bežne sa na Slovensku štátny rozpočet finalizuje v októbri, ale keďže tento rok boli na konci septembra parlamentné voľby a po nich sa menila vláda. Navyše, nový kabinet Roberta Fica (Smer) nechcel prijať vyrovnaný rozpočet, ktorý zo zákona pripravila odchádzajúca úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.

Ficov kabinet by mal rozpočet schváliť tento týždeň, následne poputuje do Národnej rady SR. Minister financií Ladislav Kamenický očakáva, že poslanci ho odobria do Vianoc.

Ak sa návrh rozpočtu nestihne v parlamente schváliť do konca roka, Slovensko čaká rozpočtové provizórium. „Keď budeme v rozpočtovom provizóriu mesiac či dva v novom roku, tak to nie je žiadna katastrofa,“ povedal v nedávnom rozhovore pre INDEX bývalý minister financií Michal Horváth.

Rozpočet zatiaľ prerokovala len Hospodárska a sociálna rada (tripartita). S pripomienkami ho schválila Konfederácia odborových zväzov, ZMOS a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy.

Ostatní partneri sa zatiaľ nevyjadrili s tým, že nemali čas na preštudovanie návrhu. K dispozícii ho nemali ani odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) či opozícia.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka kritizuje návrh rozpočtu z hľadiska obsahu aj procesu, ktorým vznikol. Označuje ho za predbankrotový, bez vízie pre Slovensko.

„Vláda nemá schopnosť ani záujem ozdravovať verejné financie, iba sa snaží nejakými účtovnými trikmi zakryť, že deficit bude vyšší a zadlžovanie ďalších generácií sa ešte zhorší. Nasmerovali krajinu na grécku cestu,“ tvrdí Šimečka.

2. Ako chce Ficova vláda konsolidovať verejné financie?

Ficova vláda si z Ódorovho konsolidačného menu niečo vybrala, ale pridala k nemu viacero vlastných nápadov. Napríklad sporitelia v II. dôchodkovom pilieri si budú po novom sporiť menej na súkromných účtoch a viac budú posielať do štátnej Sociálnej poisťovne. Zvýšia sa aj zdravotné odvody firmám a živnostníkom.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Rušia sviatok, menia II. pilier, zdvíhajú dane, cigarety a alkohol budú stáť viac. Ako ide vláda šetriť Čítajte

Extra daňou sa zaťažia banky a Slovnaft. Stúpnu spotrebné dane na cigarety a alkohol a viac budú platiť aj akcionári a spoločníci v eseročkách z dividend a podielov na zisku.

Štátnemu rozpočtu majú tieto opatrenia priniesť takmer dve miliardy eur. Rezort financií pritom už avizoval ďalší konsolidačný balíček, ktorý by mohol priniesť napríklad vyššie dane pre lepšie zarábajúcich aj pre firmy.

Progresívnejšie zdanenie môže buď priniesť tretiu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb po dnešných 19 a 25 percent alebo zníženie hranice, odkedy sa platí sadzba 25 percent, prípadne oboje.

3. Čo vláda sľubuje v rozpočte?

Návrh v zmysle predchádzajúcich vyjadrení premiéra Fica počíta s tým, že deficit štátneho rozpočtu sa v budúcom roku zníži o 0,5-percentného bodu na 5,97 percenta HDP.

Viacerí ekonómovia túto úroveň konsolidácie verejných financií opakovane označovali ako nedostatočnú. Štátny dlh by sa pri nej naďalej zvyšoval. RRZ odporúča konsolidovať v najbližších rokoch tempom 0,75 percenta HDP ročne.

Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu vláda plánuje pre Slovensko deficitne najexpanzívnejší rozpočet v celej eurozóne. „Napriek tomu, že ohlásila úsporné opatrenia za dve miliardy eur a napriek tomu, že na Slovensku nemáme vojnu ani recesiu,“ dodáva.

Podľa neho je v takom stave vytvárať šesť a viac percentné schodky vo verejných financiách veľmi nezodpovedné.

Ak by vláda konsolidovala len o pol percenta HDP ročne, v roku 2027 by dlh narástol zo súčasných necelých 57,8 percenta až na 64 percent HDP, teda na 97 miliárd eur, upozorňuje RRZ.

Vláda plánuje dlh na budúci rok na úrovni 59 percent HDP s odôvodnením, že to spôsobia najmä vyššie úroky na štátnych dlhopisoch. V roku 2026 by malo zadlženie Slovenska dosiahnuť 61,4 percenta výkonu ekonomiky.

Minister financií Ladislav Kamenický informuje o konsolidácii verejných financií. (zdroj: TASR)

4. Čo všetko už vláda sľúbila voličom?

Napriek potrebe šetriť Ficov kabinet vláda za necelé dva mesiace vládnutia sľúbil voličom benefity, ktoré štátnu pokladnicu vyjdú na viac ako dve miliardy eur.

Vláda napríklad sľúbila vyplatiť vianočné, rodičovské aj 13. dôchodky.

Napríklad tohtoročný 300-eurový vianočný bonus pre dôchodcov bude stáť 440 miliónov eur. Na trináste dôchodky „v plnej výške“, čiže na úrovni 606 eur, pôjdu ďalšie stovky miliónov eur.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Vláda zmrazí ceny energií aj pre vily s bazénmi. Bude to stáť viac ako miliardu Čítajte

Pomoc dlžníkom pri splácaní hypoték zhltne 64 miliónov a dotovanie účtov domácností a firiem za energie si podľa očakávaní ministerstva hospodárstva vyžiada na budúci rok až 1,25 miliardy eur.

Vláda pritom v návrhu rozpočtu na kompenzácie cien energií vyčlenila rezervu len 800 miliónov eur.

5. Čo sa stane, ak sa vláde nepodarí konsolidovať tak, ako sľubuje?

V súčasnosti si Slovensko požičiava asi za štyri percentá ročne, kým vlani platil štát úroky 2,5 percenta. Zaradili sme sa tak ku krajinám, ktoré si požičiavajú tak draho ako Grécko či Chorvátsko, pričom tieto štáty majú horší rating ako Slovensko.

RRZ vypočítala, že ak sa bude škrtať iba pol percenta HDP, Slovensko bude v tomto roku splácať 1,2 miliardy eur a do roku 2027 narastú náklady na obsluhu dlhu až na 2,5 miliardy eur.

Ak Slovensku bude rásť deficit aj dlh, ratingové agentúry mu zhoršia hodnotenie úverovej spoľahlivosti. Agentúra Fitch to už urobila minulý týždeň. S horším ratingom nám finančné trhy budú požičiavať ešte drahšie vzhľadom na vyššie riziko nesplácania.

Podľa Lehutu je pravdepodobné, že úverový rating Slovensku v najbližších mesiacoch zhoršia aj agentúry Moody’s či S&P, ktorá pre budúci rok počítala s deficitom len 4,5 percenta HDP.

6. Aké riziká vidí vláda v rozpočte?

Pri výnose z dani z príjmu fyzických osôb poukazuje na to, že môžu byť nižšie, lebo menej porastú mzdy vo verejnom sektore.

Nižšia môže byť aj firemná daň, lebo podnikateľom sa zvýšia zdravotné odvody, a tým aj náklady. To má negatívny vplyv na základ dane ako aj na samotnú daň.

Výnos z DPH bude podľa odhadov rezortu financií v porovnaní s predošlým rozpočtom nižší o 382 miliónov eur. Odôvodňuje to aj horším výhľadom rastu ekonomiky. HDP by mal pritom v budúcom roku stúpnuť na 2,7 percenta z tohtoročných 1,2 percenta. Inflácia má spomaliť a nezamestnanosť klesnúť.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Ak Slovensku porastú dlhy, môže skončiť ako Grécko (rozhovor) Čítajte

Negatívne na rozpočet pôsobí tiež zavedenie zníženej sadzby 10 percent na gastro, športoviská, akvaparky a vleky, ktorá platí od začiatku tohto roka.

Vláda ju nezrušila úplne, hoci ekonómovia upozorňujú, že na daňovú výnimku pre tieto sektory už nie je dôvod. Vyššou, 20-percentnou sadzbou chce zdaniť len predaj alkoholu v reštauráciách.