Slovensko už naplno pociťuje, čo si o ňom myslia finančné trhy. Úroková sadzba na desaťročnom štátnom dlhopise, ktorým financuje svoj dlh, je po Taliansku najvyššia v eurozóne.
Je vyššia než v prípade Grécka a Portugalska, ktoré pred trinástimi rokmi museli pred krachom zachraňovať euroval a Medzinárodný menový fond.
Navyše, Slovensku sa spomedzi členských krajín eurozóny najvýraznejšie zvýšila takzvaná riziková prirážka, ktorá pre štát vytvára dodatočné náklady na financovanie dlhu.
Grécka cesta už nie je len heslo (komentár) Čítajte Riziková prirážka sa vyjadruje ako rozdiel oproti úrokom nemeckých dlhopisov, ktoré sú považované za bezpečný prístav pre investora, a tak sú v celej eurozóne najnižšie.
Vyššia úroková sadzba a riziková prirážka odčerpávajú viac peňazí z napätého štátneho rozpočtu, čo v kombinácii s rastúcim dlhom predstavuje pre Slovensko vážny problém.
Slovensko vyše 20 rokov nedostalo horšiu známku. Ficovo míňanie nie je jediné riziko Čítajte Prirážka sa strojnásobila
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vlani zvyšovali výnosy na štátnych dlhopisov, boli kroky centrálnych bánk, ktoré v snahe skrotiť infláciu zvyšovali základné úrokové sadzby.
Okrem toho, tak americký Fed, ako aj Európska centrálna banka (ECB) obmedzovali nákupy dlhopisov, ktoré tlačili na znižovanie ich úrokových sadzieb.
„Úroky (na dlhopisoch - pozn. red.) čoraz viac reflektujú rozhodovanie tradičných trhových aktérov pri ukladaní peňazí na dlhšie obdobie,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Nárast úrokov na dlhopisoch bol teda viditeľný všade vo svete. Vrchol dosiahli v októbri minulého roka. Odvtedy postupne klesajú, lebo investori očakávajú, že v Fed a ECB tomto roku znížia svoje úrokové sadzby (čo americká centrálna banka už nepriamo avizovala).
Až do februára 2022 sa slovenská riziková prirážka (oproti nemeckým dlhopisom) držala okolo 0,4 percentuálneho bodu, čo bolo identické s rakúskymi dlhopismi. Slovenské i rakúske desaťročné dlhopisy sa predávali s úrokom okolo 0,33 percenta, obe krajiny patrili k tým, čo mali najvýhodnejšie financovanie na trhu.
Na porovnanie, Gréci za svoj desaťročný dlhopis platili až 2,3 percenta, teda sedemnásobne viac.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa situácia otočila. Úrokové sadzby začali rásť v celej eurozóne, ale na Slovensku nadpriemerne. Úrokové nožnice medzi slovenskými a nemeckými dlhopismi sa zväčšili na 1,3 percentuálneho bodu. Prirážka je tak trojnásobne vyššia, ako bola pred vojnou na Ukrajine. V porovnaní s Rakúskom je o polovicu vyššia.
Vyššiu prirážku spomedzi krajín eurozóny má len Taliansko (1,66 percentuálneho bodu). Dôvodom je jeho obrovský dlh na úrovni 140 percent HDP. Na druhej strane, Taliansko má obrovskú ekonomiku a vlastný kapitálový trh, ktorý Slovensku chýba.
Slovensko sa primárne spolieha na banky (ktoré ide vláda extra zdaňovať) a na zahraničný kapitál (ktorý je nestály). Je možné, že investori o slovenské dlhopisy prejavia len malý záujem a štát bude mať problém s financovaním.
Závislosť od Ruska a politická nestabilita
Po invázii Ruska na Ukrajinu začali finančné trhy vnímať Slovensko podstatne rizikovejšie ako iné krajiny eurozóny. Nielenže sa nachádza na hranici EÚ, za ktorou zúri vojna, investori citlivo vnímajú aj jeho závislosť od ruského plynu a ropy.
Slovensku nepomohla ani krehká politická situácia. Od decembra 2022 sa vymenili tri vlády. Na pár mesiacov priniesla upokojenie úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, ale v októbri ju vystriedala štvrtá vláda Roberta Fica (Smer).
Ficov kabinet nepriniesol z pohľadu investorov dôveryhodný konsolidačný plán na ozdravenie verejných financií. Konsolidácia je založená predovšetkým na príjmovej strane v podobe selektívnych daní, pričom vláda predstavila stámiliónové sociálne opatrenia, ktoré získané peniaze prejedia.
Výsledkom bolo decembrové zníženie ratingu agentúrou Fitch, ktorá Slovensku nevyčítala len zlý stav verejných financií, ale aj hlbšie štrukturálne problémy ekonomiky.
Slovensko sa spolieha na automobilový priemysel a okrem neho sa neplánujú žiadne veľké investície. „Produktivita práce bola na konci roka 2022 tretia najnižšia v EÚ na úrovni 73,3 percenta priemeru EÚ a za posledné desaťročie sa viditeľne znížila,“ upozornila ratingová agentúra.
Slovensku chýba dlhodobá vízia ako zlepšiť konkurencieschopnosť, podporiť rast ekonomiky a vybudovať štruktúru hodnú 21. storočia. Zaostáva v technológiách, vo vede a výskume, v školstve a problémom je starnúca populácia.
