Vitajte pri prvom ekonomickom newslettri denníka SME, ktorý pre vás budem pripravovať pravidelne na týždennej báze.
Som Eva Frantová a v denníku SME pôsobím tretí rok. Začínala som ako redaktorka ekonomickej sekcie INDEX, ktorá vydáva aj rovnomenný mesačník. Od začiatku som sa venovala najmä makroekonomike, energetike, ekonomickým politikám Európskej únie, zelenej transformácii a eurofondom.
Okolo zelených tém som sa točila aj počas dvojmesačnej stáže v nemeckom denníku Die Welt, ktorú som absolvovala koncom roka 2019, ale aj počas dvojtýždňovej novinárskej cesty v Spojených štátoch na jeseň 2022.
V rovnakom čase som sa stala aj hlasom ekonomického podcastu Index a od minulej jesene som plnohodnotnou súčasťou audio a video oddelenia denníka SME. Moje meno tak v posledných mesiacoch skôr ako pri písaných textoch zaregistrujete v úlohe moderátorky denného podcastu Dobré ráno. S ekonomikou som však zostala v kontakte na dennej báze.
Svet čísel sa mnohým zdá príliš zložitý, informácií je veľa a je ťažké sa v nich vyznať. V Index newslettri vám to skúsim čo najviac uľahčiť.
Ak sa prihlásite na jeho odber, každý piatok vám v e-maile pristane súhrn toho najzaujímavejšieho, čo sa za týždeň v ekonomike stalo. Chýbať nebudú ani odporúčania na články, ktoré pripravujú kolegovia na ekonomickom oddelení, priblíženie najnovšej témy podcastu Index, zaujímavý graf a odporúčanie, samozrejme zo sveta čísel.
Tak ešte raz, vitajte pri jeho prvom vydaní!
Téma týždňa: Bosch nový závod na východe nepostaví
Spomínate si ešte na august 2022? Bolo po prvom rokovaní vlády po letnej prestávke a vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík slávnostne oznamoval, že na východ Slovenska, konkrétne do priemyselného parku Záborské, príde nový investor. Spoločnosť Bosch mala vo fabrike na výrobu elektromotorov do bicyklov zamestnať štyritisíc ľudí. Plánovaná bola investičná pomoc od štátu vo výške 37 miliónov eur a výkup pozemkov.
Bosch. (zdroj: Korzár/Michal Frank)Po takmer dvoch rokoch je jasné, že z investície nič nebude. Ako INDEX informoval ako prvý, Bosch závod na východe nepostaví a dokonca prepustí aj súčasných 200 zamestnancov, ktorí už istý čas pracovali v prenajatých priestoroch v Prešove.
Čo je dôvodom?
Bývalý premiér Eduard Heger na sociálnej sieti z odchodu Boschu vinil súčasnú politickú situáciu na Slovensku a vládu Roberta Fica. Igor Matovič zase tvrdí, že na vine je Richard Sulík, ktorý investíciu v spomínané leto oznámil predčasne, a to napriek nesúhlasu Boschu.
Vedenie spoločnosti však o politických dôvodoch nehovorí. Riaditeľ korporátnej komunikácie skupiny Bosch pre Česko a Slovensko Pavel Roman pre INDEX povedal, že sú za tým predovšetkým zlé trhové podmienky. Počas pandémie koronavírusu sa dopyt po bicykloch vrátane e-bikov znásobil o stovky percent, čo pre divíziu Bosch eBike Systems znamenalo, že závod pri Prešove sa oplatilo postaviť.
Situácia sa však za posledné tri roky zásadne zmenila. Dopyt po elektromotoroch aj z dôvodu vysokej inflácie klesol natoľko, že si firma vystačí aj s existujúcimi závodmi v Malajzii a maďarskom meste Miškolc.
Viac o stroskotanej investícii sa dočítate v článku Jozefa Tvardzíka Bosch v Prešove končí, ľudí prepustí. Megainvestícia definitívne padla.
Ďalšie udalosti týždňa:
- Poslanci neschválili výdavkové limity pre aktuálny rozpočet, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť do parlamentu doručila ešte minulý rok v decembri a ktoré mali nahradiť aktuálne platné limity z februára 2023. Súčasný rozpočet však nezohľadňuje ani tie, a to aj napriek faktu, že sme sa k ich dodržiavaniu zaviazali aj v pláne obnovy.
- Premiér Robert Fico hovorí o výstavbe nového jadrového bloku s výkonom nad 1000 megawattov. Za miesto, kde by mohol vyrásť, označil Jaslovské Bohunice. Kde chce na finančne takú náročnú stavbu zohnať peniaze, nekonkretizoval. Vraj je to však pre Slovensko, aj vzhľadom na budúce nároky na spotrebu elektriny, kľúčové rozhodnutie a musí ho urobiť súčasná vláda.
- Dokopy tridsaťdva mediálnych skupín vrátane Axel Springer podáva žalobu na spoločnosť Google. Od giganta žiadajú 2,1 miliardy eur za straty, ktoré im mali spôsobiť jeho praktiky pri digitálnej reklame. Spoločnosti tvrdia, že ak by Google nezneužíval svoje dominantné postavenie, vedeli by z reklamy získať výrazne vyššie tržby a zároveň by platili nižšie poplatky za reklamné služby.
Graf týždňa: Zlacňovanie bytov koncom roka pribrzdilo
Najnovšie údaje Štatistického úradu ukazujú, že ceny nehnuteľností sa koncom minulého roka odrazili od dna. Ľudia síce za byty a domy stále zaplatili o 1,1 percenta menej ako v rovnakom období roku 2022, na rozdiel od letných mesiacov však ceny nových aj existujúcich bytov a domov na jeseň vzrástli. Stalo sa tak prvýkrát od konca roka 2022.
Pokiaľ ide o rozdiely v regiónoch, ceny nehnuteľností medzikvartálne vzrástli v siedmich krajoch. Najviac (o 3,9 percenta) v Bratislavskom.
Ceny starých bytov a domov medzikvartálne vyskočili v šiestich krajoch, najviac v Banskobystrickom. Ceny novostavieb v porovnaní s letom zdraželi v piatich regiónoch, najvýraznejšie opäť v Bratislavskom kraji.
K zdražovaniu dochádza aj napriek výraznej nedostupnosti hypoték a faktu, že priepasť medzi trhovou cenou nehnuteľností v ponukách realitných kancelárií a ich reálnou (fundamentálnou) cenou je podľa poslednej štúdie Národnej banky Slovenska stále dosť veľká. Až 514 eur na štvorcový meter.
O čom sme tento týždeň písali
Ďalšia štúdia na R4 do Poľska
Ako sa bude financovať výstavba rýchlostnej cesty R4 z Prešova na sever k poľským hraniciam? Štát stále nevie. Cesta má byť pritom súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpathia, ktorý prepojí Baltské a Egejské more.
Štúdiu realizovateľnosti pripravuje Národná diaľničná spoločnosť od minulého leta. Práve tá by mala ukázať, či sa vôbec oplatí stavať všetky štyri pruhy a ako sa prípadná výstavba bude financovať. Na rovnaké otázky však už mali odpovedať viaceré štúdie z minulosti.
Jozef Ryník v článku Na rýchlocestu do Poľska sa robí ďalšia štúdia za stovky tisíc, dva pruhy už nestačia odpovedá, prečo štát robí novú štúdiu. Dozviete sa aj to, koľko pruhov bude cesta nakoniec mať a kedy sa vôbec začne stavať.
Prémiová klinka skončila v dlhoch
Via Clinic na Štefánikovej ulici v Bratislave sa profilovala ako prémiové zdravotnícke zariadenie, ktoré súkromným záujemcom ponúka naozaj širokú škálu služieb - od internistu, cez neurológa až po psychológa.
Najprv sa jej darilo. Spoločnosť Asmea, ktorá bola prevádzkovateľom generovala aj tržby. Zlom však nastal v roku 2022, keď sa vo firme zmenil spoločník. Tomáš Vašuta v texte Lákali na prémiovú kvalitu. Po bratislavskej klinike zostali len dlhy vysvetľuje čudné prepojenia vo firme, ale aj to, ako sa dostala do konkurzu.
Kam investovať podľa Buffeta
Firma Warrena Buffetta, Berkshire Hathaway, cez víkend oznámila finančné výsledky za minulý rok. Podarilo sa jej dosiahnuť rekordný čistý zisk 37,4 miliardy dolárov, čo predstavovalo medziročný nárast o 21 percent.
Okrem toho však Buffet zverejnil aj výročný list pre investorov, ktorý môže fanúšikom investovania poslúžiť ako inšpirácia. Jozef Tvardzík v článku Nahor nás môže vytiahnuť už len pár firiem. Buffett poslal investorom tajomný odkaz vyberá z listu päť kľúčových bodov. Dozviete sa, či sa podľa Buffetta mení psychológia investovania, aj to, či môže jeho firma ešte v budúcnosti prekvapiť rastom.
Pepco u susedov pohorelo
Diskontný textilný reťazec Pepco po dva a pol roku opúšťa rakúsky trh. Ako dôvod uviedol nízky dopyt po diskontnom tovare, vysokú infláciu, ale aj vysoké prevádzkové náklady. Spoločnosť sa chce zamerať na trhy s najvyšším rastovým potenciálom, kde zaraďuje aj Slovensko.
U nás sa mu skutočne darí. Len minulý rok otvoril deväť nových predajní. Dokopy tak prevádzkuje 148 obchodov. Doma v Poľsku ich má viac ako 1300.
Jozef Ryník sa Pepcu bližšie venoval v článku Pepco v Rakúsku úplne pohorelo, na Slovensku však rastie. Dozviete sa v ňom, kde všade môže ešte Pepco expandovať, ako sa mu darí udržiavať nízke ceny a či je rakúsky trh jediný, kde má firma problémy.
Podcast Index: Chcú diaľnicu, vstúpia vám na pozemok
Len prednedávnom parlament ešte v starom zložení schvaľoval spornú stavebnú legislatívu bývalého vicepremiéra Štefana Holého. Účinnosť zákona o výstavbe, ktorý mnohé mimovládne organizácie označovali za šitý na mieru developerom, nakoniec nová vláda posúva až na apríl 2025.
Minister dopravy Jozef Ráž mladší však prichádza s vlastnými zmenami, ktoré chce dočasne zapracovať do aktuálneho, päťdesiat rokov starého stavebného zákona. Hlavným cieľom je, aby sa zrýchlili konania a samotná výstavba pri takzvaných strategických investíciách štátu (diaľnice, železnice, nemocnice) vrátane procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
O tom, čo tieto zmeny prinesú bežným ľuďom a prečo síce stavebnú legislatívu meniť treba, ale nie takto, sa v tohto týždňovom podcaste Index Vláda ide zrýchliť výstavbu. Na váš pozemok vstúpi aj bez súhlasurozprávam s právničkou spolupracujúcou s neziskovou organizáciou Via Iuris Ivanou Figuli.
„Pôvodné znenie návrhu zákona by ministrovi mohli závidieť aj budovatelia z minulého režimu. Išlo totiž o absolútne centralistický a nedemokratický návrh, kde by vláda svojvoľne rozhodovala o tom, čo je a čo nie je strategická investícia,“ ozrejmuje v podcaste Figuli prvý návrh, ktorý Ráž mladší posunul do pripomienkového konania.
Viaceré zo stoviek pripomienok sa nakoniec do zákona dostali, podľa Figuli má však návrh stále zjavné nedostatky.
Odporúčanie: Vypočítajte si, kedy pôjdete do dôchodku
Po tom, čo minulá vláda presadila dôchodkovú reformu, odchod do penzie nie je presne stanovený a pre všetkých ľudí narodených neskôr ako v roku 1966 sa určuje v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe.
Tá sa ešte môže vyvíjať všelijako, ak vás však zaujíma, kedy približne pôjdete do dôchodku, vyskúšajte Kalkulačku dôchodkového veku, ktorú vytvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Samozrejme, výsledky treba brať s rezervou. Legislatíva ohľadom dôchodkov sa totiž, ako vidíme, mení takmer každý rok a je veľmi pravdepodobné, že aj súčasná vláda Roberta Fica neskončí len pri znížení príspevkov do II. piliera. Bol to totiž práve Fico, kto v roku 2019 zastropoval odchod do dôchodku na 64 rokov, čo viacerí analytici nepovažovali za udržateľné.
