Premiér Robert Fico (Smer) tento týždeň na tlačovke po kontrolnom dni u ministra dopravy Jozefa Ráža vyhlásil, že vláda urgentne potrebuje nové zdroje na výstavbu diaľnic a železníc.
O pár dní neskôr na toto vyjadrenie nadviazal: „Je tu otázka, ako využiť vklady ľudí, ktoré majú dnes v bankách a ako využiť zdroje, ktoré sú v dôchodkovom sporení. Pretože to sú peniaze, ktoré zvyčajne končia v Spojených štátoch amerických, ale my potrebujeme tie peniaze tu doma.“
Ficove vyjadrenia sa zatiaľ neopierajú o konkrétne legislatívne návrhy a opatrenia. Možno ich však považovať za balóniky, ktorými testuje pôdu a atmosféru v spoločnosti.
Koalícia Smeru, Hlasu budúceho prezidenta Petra Pellegriniho a SNS už pritom stihla dôchodkový druhý pilier, v ktorom je momentálne sústredených 15 miliárd eur, výrazne oslabiť.
Parlament na návrh vlády v decembri znížil príspevok na súkromné účty sporiteľov z 5,5 percenta na štyri percentá hrubej mzdy, respektíve vymeriavacieho základu, čo sa podpíše pod ich nižšie budúce dôchodky z druhého piliera.
O koľko vás oberú zásahom do II. piliera (prepočty podľa veku) Čítajte Aj predchádzajúce Ficove vlády prišli so zásahmi do druhého piliera, v ktorom si v súčasnosti sporí 1,8 milióna Slovákov. Miliardové škody im spôsobilo zavedenie garancií pre výnosy či povinný presun do slabo výkonných dlhopisových fondov, čo spôsobilo miliardové škody na ušlom výnose.
1. Ako by mohlo vyzerať investovanie do diaľnic a železníc?
Nápad, že peniaze z druhého piliera sa investujú do slovenskej infraštruktúry, nie je nový. Uvažovalo sa nad tým aj v roku 2020.
Spôsob, ako by dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) mohli vkladať úspory svojich klientov do infraštruktúrnych projektov a nájomných bytov, vtedy hľadalo ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka (Sme rodina). Ostalo však pri plánoch.
Fico odhaduje, že vláda na výstavbu diaľnic a opravy železníc potrebuje 500 miliónov eur, čo sú približne tri percentá peňazí v druhom pilieri. Dostať takéto zdroje do štátnej ekonomiky by nemuselo byť ťažké.
Úprimný Fico potrebuje vaše peniaze Čítajte Odborník na dôchodky Ivan Švejna hovorí, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) by mohla vydať dlhopisy s primeraným výnosom, ktoré by nakúpili DSS, alebo aj banky a iní investori.
Prípadnú možnosť investovať do infraštruktúrnych projektov v zásade víta aj predseda Asociácie DSS Miroslav Kotov. „Naďalej však platí, že akákoľvek investícia správcov úspor musí byť robená primárne v záujme sporiteľa,“ dodáva.
V zahraničí sú takéto investície penzijných fondov bežné. „Keď som bol v Čile a šiel som po diaľnici, tak pri ceste stála ceduľka, kde bolo napísané, že táto diaľnica bola vybudovaná z prostriedkov druhého piliera,“ spomína Švejna.
Aj ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že v zahraničí verejné inštitúcie emitujú dlhopisy a vyzbierané prostriedky používajú na financovanie projektov.
Napríklad v USA pološtátne inštitúcie Fannie Mae a Freddie Mac skupujú od bánk hypotéky, a tak im dodávajú kapitál na ďalšie úvery. Aby však mali tieto inštitúcie kapitál, emitujú vlastné dlhopisy.
2. Do čoho v súčasnosti (ne)môžu investovať DSS?
DSS podliehajú investičným limitom, ktoré stanovuje zákon o starobnom dôchodkovom sporení, a riadia sa pritom aj vlastnými internými predpismi.
Inými slovami, majú určené maximálne percento majetku, ktoré môžu investovať do toho-ktorého typu aktív. Dlhodobo sa hovorí o tom, že investičné limity sú prísne, ale doteraz sa nenašla ochota zmeniť zákon.
DSS v súčasnosti nemôžu investovať ani do oveľa štandardnejších alternatívnych aktív, než sú infraštruktúrne projekty, a pritom sú bežnou súčasťou penzijných fondov vyspelých krajín. Ide napríklad o inflačné dlhopisy, jednoduché deriváty futures, fyzické reality či bitcoinové ETF.
Dodržiavanie prísnych pravidiel podlieha piatim stupňom kontroly, z ktorých najvýznamnejším je dohľad Národnej banky Slovenska (NBS). DSS tak investujú len do kvalitných, likvidných a verejne obchodovateľných cenných papierov, ohodnotených medzinárodnými ratingovými agentúrami.
To znamená, že NBS s ministerstvom práce a sociálnych veci by museli umožniť investovanie do nových alternatívnych investícií.
3. V čom by mohol byť problém?
V prípade dlhopisov Národnej diaľničnej by pre DSS (a tiež banky) mohla byť jej kredibilita a takmer nulový majetok neprijateľným rizikom. Ak by nastali problémy, NDS by nebola schopná vrátiť investované peniaze a sporitelia by o ne prišli.
To, že peniaze investované do infraštruktúrnych dlhopisov sa sporiteľom vrátia aj s dohodnutými úrokmi, musí preto zabezpečiť štát v podobe štátnych záruk.
Ivan Švejna hovorí, že štátne garancie by účtovne zvýšili verený dlh. V čase, keď slovenská vláda musí konsolidovať verejné financie, by ich to dodatočne zaťažilo. A to aj v prípade, že priamo zo štátneho rozpočtu by na investície nešlo ani euro.
Asociácia DSS tvrdí, že investovanie do infraštruktúrnych dlhopisov by malo byť na dobrovoľnej báze. Ak by im štát prikázal takto investovať napríklad tri percentá portfólia, mohlo by to poškodiť výnosy sporiteľov.
„Ak investujete, musíte dodržiavať nejaké pravidlá a jedným z nich je diverzifikácia rizík. Ak by sa nakupovali dlhopisy a neprimerane by ste zvýšili podiel Slovenska v celkovej alokácii, môže nastať problém. Sme malá krajina a mať portfólio závislé od vývoja našej ekonomiky a krokov vlády môže byť riziko,“ upozorňuje ekonóm Vladimír Baláž.
Úprimný Fico potrebuje vaše peniaze (komentár) Čítajte 4. Hrozí, že Fico nechá úspory v druhom pilieri znárodniť?
Dôchodkové úspory v minulosti znárodnili v Maďarsku (v roku 2010) a Poľsku (v roku 2013).
V Maďarsku neexistovali DSS, ale penzijné fondy spravovali banky. Maďarský premiér Viktor Orbán ich zoštátnil vyhlásením, že sporitelia, ktorí v nich ostanú, nedostanú na staré kolená od štátu ani forint. Sporitelia dostali „ponuku“, ktorú nemohli odmietnuť.
V Poľsku to prebiehalo trocha inak. Vláda Donalda Tuska zoštátnila polovicu úspor v dôchodkových fondoch. Šlo o poľské štátne dlhopisy, ktoré dôchodkové fondy nakupovali a štát ich nepreplatil.
V Poľsku a Maďarsku sa zoštátnením druhého piliera sledovalo najmä zníženie verejného dlhu. Na Slovensku zatiaľ o tomto radikálnom kroku vládni činitelia nehovoria, hoci opozícia sa naň už proaktívne pripravuje.
Indíciou môže byť aj fakt, že Ficova vláda potrebuje navyše ročne viac než jednu miliardu eur. Výdavky na 13. dôchodky, ktoré schválila jeho koalícia, budú 828 miliónov eur a na rodičovský dôchodok, ktorý zakotvil bývalý parlament do ústavy, 307 miliónov eur.
V situácii, keď vláda nechce zvyšovať dane, a to najmä DPH, môže byť druhý pilier na rane. Prvý test už spravila, keď znížila príspevok z 5,5 percent na štyri percentá, a politicky jej to neublížilo. Štát týmto krokom získal ročne takmer 365 miliónov eur.
Mimochodom, s výškou príspevku do druhého piliera šachoval v roku 2022 aj Krajniak, keď ho na roky 2023 a 2024 nakoniec zmrazil na úrovni 5,50 percenta, hoci pôvodne mal byť v roku 2023 až 5,75-percentný. Krajniak dokonca uvažoval nad znížením príspevku na štyri percentá, čo nakoniec urobil Pellegriniho minister Erik Tomáš (Hlas).
Okrem znárodnenia môže Ficova vláda získať vyše miliardu eur zo úspor sporiteľov aj iným spôsobom. Po prvé, môže ešte viac okresať príspevok do druhého piliera. V kuloároch sa vraj spomína 2,5 percenta, čím by štát získal ďalších 365 miliónov eur.
„Riešením“ by bolo aj vystúpenie časti sporiteľov z druhého piliera. „Napríklad“ tých, ktorí majú bližšie do dôchodku a majú na svojich účtoch najviac nasporených peňazí.
Fico to môže spraviť v štýle Orbána alebo Tuska, čo je však politicky rizikové, alebo oveľa citlivejšie cez otvorenie druhého piliera. S tým má skúsenosti. V minulosti sa to stalo už štyrikrát, naposledy v roku 2015, keď odišlo 156-tisíc sporiteľov.
Otvorenie druhého piliera je, teoreticky, legitímne, ale otvára priestor pre efektívnu antikampaň. Jednu z nich už skúšal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš, ktorý v marci upozornil, že pre časť súčasných dôchodcov sa vstup do neho druhého piliera neoplatil. Šlo však o skupinu len 30-tisíc sporiteľov, ktorí do druhého piliera vstupovali v neskorom veku a vstupovali doň s rizikom strát.
„Pri každom otváraní druhého piliera sa na verejnosti objavujú nekorektné argumenty. Aj teraz sa hovorí, že druhý pilier je nevýkonný, čo však nie je pravda,“ povedal v rozhovore pre INDEX riaditeľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) VÚB Generali Vladimír Mlynek.
