Po nápade financovať výstavbu diaľnic a železníc prostredníctvom úspor v druhom dôchodkovom pilieri , s ktorým prišiel premiér Robert Fico (Smer), je na scéne ďalšia úvaha o tom, ako by sa do financovania výdavkov štátu mohla zapojiť široká verejnosť.
Ide o štátne dlhopisy, ktoré sú bežným nástrojom na finančných trhoch a zvyčajne ich nakupujú veľkí, takzvaní inštitucionálni investori, ako sú banky, poisťovne a dôchodkové fondy.
„Ak štát vydá dlhopisy napríklad s úrokom tri percentá ročne, ale požičiava si na finančných trhoch za 3,7 percenta, je to pre neho výhodné, ale aj pre ľudí, ktorí dostanú vyšší úrok ako na bankových vkladoch,“ povedal v relácii RTVS O 5 minút 12 minister financií (Smer) Ladislav Kamenický.
Okrem toho, že investovanie do dlhopisov by malo byť dobrovoľné, zatiaľ viac podrobností nezverejnil. Je to však v princípe dobrý nápad? Naozaj sú štátne dlhopisy pre ľudí vhodným spôsobom zhodnotenia ich financií? A na čo by slovenská vláda tieto peniaze použila?
1. Ako by si verejnosť mohla dlhopisy kúpiť?
Daniel Bytčánek, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal), ktorá pre štát zabezpečuje aj emisie štátnych dlhopisov, si myslí, že najefektívnejšie by bolo, keby ich nákup pre verejnosť zastrešovali banky.
Takýto model je podľa neho možné naštartovať v relatívne krátkom čase. Ďalším distribučným kanálom by mohli byť obchodníci s cennými papiermi a brokeri.
Dlhopisy by tiež mohli nakupovať druhopilierové dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS) pre svojich sporiteľov.

V ich prípade je však otázka, či by nové dlhopisy spĺňali zákonné kritériá, ktorého DSS obmedzujú v tom, do čoho môžu investovať. Povolené majú len kvalitné, likvidné a verejne obchodovateľné cenné papiere, ohodnotené medzinárodnými ratingovými agentúrami.
Teoreticky si to vedia predstaviť. „Naďalej platí, že akákoľvek investícia správcov úspor musí byť robená primárne v záujme sporiteľa,“ povedal pre INDEX predseda Asociácie DSS Miroslav Kotov.