Vitajte pri 11. vydaní Index newslettra.
Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Tento týždeň Slovenskom otriasol šok z atentátu na premiéra Roberta Fica. Stalo sa to krátko po skončení výjazdového rokovania vlády v Handlovej, na ktorom rozhodla o zámere postaviť na Slovensku ďalšiu jadrovú elektráreň.
V tohtotýždňovom Index newslettri si tento návrh priblížime bližšie a pozrieme sa tiež na to, čo sa deje s cenami potravín a aký trend môžeme očakávať.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
Téma týždňa: Vláda ohlásila ďalšiu jadrovku
Vláda odklepla zámer postaviť nový jadrový zdroj s inštalovaným výkonom 1200 megawattov, čo je dvakrát toľko ako jeden reaktor v Mochovciach. Využiť chce na to existujúce priestory atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) má tak za úlohu predložiť do konca októbra predpokladaný harmonogram výstavby, zdroj financovania projektu a proces výberu investora a technológie.
Premiér obhajoval výstavbu nutnosťou pripraviť Slovensko na budúce zvýšenie spotreby energie, ktoré nás vzhľadom na postupný prechod k uhlíkovej neutralite čaká.
Bude Slovensko naozaj potrebovať ďalšiu jadrovku?
- Ak nechce byť po roku 2030 odkázané na dovoz elektriny, bude potrebovať ďalší zdroj jej výroby. Dôvodom je prechod viacerých veľkých fabrík na ekologickejšiu výrobu, ale aj dopyt po elektrine v dôsledku elektromobility. Novým zdrojom však nemusí byť iba jadro.
- Mohlo by ísť aj cestou malých modulárnych reaktorov, ktoré majú byť rýchlejšie na výstavbu aj lacnejšie. O túto technológiu sa zaujíma viacero štátov a v Únii by mala vzniknúť aliancia na podporu ich ďalšieho výskumu a vývoja.
Čo sú argumenty za a proti:
- Fakt, že vláda hovorí o výstavbe v areáli Jaslovských Bohuníc, značne zjednoduší povoľovacie procesy, čo zároveň môže urýchliť celú výstavbu.
- Slovensko bude potrebovať nový energetický zdroj a už aj dnes jeho energetický mix do veľkej miery tvorí jadro.
- Výstavba jadrový elektrární sa opakovane predlžuje, a to nielen na Slovensku. Aj vo svete jadrové projekty namiesto niekoľkých rokov nakoniec trvajú desiatky. S výstavbou nového bloku sa pritom podľa ministerky Sakovej nemá začať skôr ako v roku 2027.
- Stále je otázne, kde chce vláda na výstavbu vziať peniaze. Európska únia nie je podobným plánom vôbec naklonená a jadrové projekty v energetike nepovažuje za udržateľné, ak nezahŕňajú aj riešenie konečného úložiska jadrového odpadu. To Slovensko zatiaľ nemá. Rovnako ako ani žiadna iná európska krajina.
Viac sa dočítate v texte Jozefa Ryníka Elektriny bude málo. Fico si vybral atómku, Rusi ju podľa Sakovej stavať nebudú
Ďalšie udalosti týždňa:
Rakúska banková skupina Raiffeisen Bank International sa pre svoje obchodné aktivity v Rusku dostáva pod rastúci tlak zo strany USA. Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív poslal banke list s tým, že je znepokojený expanziou banky v sankcionovanej krajine, píše agentúra Reuters.
Nórsky ropný a plynárenský gigant Equinor je v súčasnosti najväčším dodávateľom energií pre Európu. Prvenstvo kedysi patrilo ruskému Gazpromu. Opakuje sa tak skutočnosť, že Európa sa pri dodávkach plynu spolieha najmä na jednu firmu. Z viac ako 109 miliárd kubických metrov zemného plynu, ktoré Nórsko vlani vyviezlo do Európy, zhruba dve tretiny dodal práve Equinor.
Nemecká automobilka Mercedes upustila od svojho plánu vyrábať od roku 2028 iba plne elektrické vozidlá. Po novom budú pokračovať aj vo výrobe áut so spaľovacím motorom. Nakoľko sa automobilka transformuje v oblasti elektromobility, bude vraj závisieť od podmienok na trhu a želaní zákazníkov.
Graf týždňa: Potraviny lacnejú, rýchlejšie ako inde
Idete na pravidelný nákup a zdá sa vám, že potraviny sú o niečo lacnejšie? Nie je to len o pocite.
V realite je už 40 percent položiek potravín oproti minulému roku lacnejších. O minimálne desať percent napríklad zlacneli rastlinné oleje, múka, vajcia a čerstvá alebo chladená zelenina. Tento trend sa podľa analytikov Národnej banky Slovenska Rastislava Čárskeho a Michala Marenčáka prejavuje už v celej Únii. U nás však o niečo viditeľnejšie.
Vrchol dosiahla cena potravín minulý rok v marci. Odvtedy sa však rast spomalil na 0,6 percenta a je veľmi pravdepodobné, že v ďalších mesiacoch bude aj naďalej klesať. Dôvodov je viac vrátane poklesu nákladov poľnohospodárov a potravinárov a miernejšieho rastu výrobných cien potravín.
Ak by vás téma zaujímala, odporúčam celý blog analytikov NBS Trend zlacňovania potravín by mohol pokračovať.
O čom sme tento týždeň písali
Kamenický ustúpil. Proteín ani šumáky nová daň nezaťaží
Návrh zákona o spotrebnej dani zo sladených nealkoholických nápojov sa bude meniť. Ministerstvo financií akceptovalo značnú časť výhrad, ktoré dostalo v rámci medzirezortného pripomienkového konania od výrobcov, predajcov a spotrebiteľov.
Problém bol najmä v tom, že návrh okrem sladených nápojov ako džúsy či malinovky plánoval uvaliť daň aj na rastlinné alternatívy mlieka či proteínové nápoje. Po novom sa zdaňovaniu vyhnú, a to spoločne s jogurtovými nápojmi a šumivými tabletami, ktoré sa bežne predávajú v lekárňach.
Viac o novej dani, ale aj o tom, čo týmto krokom ministerstvo sleduje, sa dočítate v texte Jozefa Ryníka O koľko zdražie Coca-Cola pre daň z cukru? Privátne značky vyletia na dvojnásobok.
Štát predáva majetok. Okrem iného aj opustenú garáž
Štát vlastní mnoho hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Ten nepotrebný sa pravidelne snaží predať, čo sa zobrazí aj v registri ponúkaného majetku štátu. Často však ponuky bývajú neprehľadné, takmer nič o predávanom majetku neprezradia a ťažko sa k nim záujemca vôbec dopátra.
Tomáš Vašuta sa v texte Motorky, dom za štyri tisícky, pozemok v Tatrách. Štát sa zbavuje prebytočného majetku pozrel na aktuálnu ponuku štátu a vybral z nej niektoré skutočne zaujímavé položky a takisto tie, ktoré majú skôr bizarný charakter.
Výbava pre malého hokejistu nie je lacná záležitosť
Hokej jednoznačne patrí k najdrahším športom, ktorý si navyše vyžaduje aj veľa času. Ak sa teda vaše dieťa rozhodne, že by sa mu chcelo profesionálne venovať, pripravte sa na nemalé finančné prostriedky. Nakúpiť totiž okrem iného treba aj hokejku, korčule, prilbu, rukavice či chrániče.
Ak vás zaujíma, koľko stojí výstroj pre deti, čo všetko platí hokejový klub a čo rodičia, a tiež to, koľko peňazí reálne stojí profesionálna hokejová kariéra malého športovca na jeden rok, prečítajte si článok Jozefa Ryníka Hokejka za štyridsať, výstroj za sedem stoviek. Koľko stojí mladý hokejista?
Ako sa západným firmám darí v Rusku?
Odkedy Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, jeho trh opustilo približne 20 percent západných firiem. Väčšine z nich sa promptná reakcia vyplatila, pretože odísť z krajiny dnes nie je také jednoduché. Kremeľ totiž zaviedol viaceré opatrenia, ktoré odchod firmám sťažili, respektíve absolútne znemožnili.
O téme podnikania v Rusku sme sa v apríli rozprávali aj v podcaste Index, ak by ste si však chceli prečítať niektoré prípady nevydarených pokusov o odchod, odporúčam text Jozefa Tvardzíka Niektoré uviazli, iné sa hrajú na mŕtveho chrobáka. Ako sa západným firmám darí v Rusku?
Podcast Index: Mileniáli žijú krízu za krízou
Sú prvou generáciou, ktorá sa má ekonomicky horšie ako jej rodičia. Aj tak sa hovorí o ľuďoch narodených od roku 1985 až po prvé roky nového tisícročia. Takzvaní miléniáli majú síce viac možností, trápi ich však nedostupnosť bývania spojená s neschopnosťou získať potrebné financie na kúpu vlastnej nehnuteľnosti, sociálna neistota, ktorú prinášajú alternatívne formy práce a tiež neschopnosť nasporiť si financie do budúcnosti.
Na dôvody spomínaných problémov som sa v tohto týždňovom podcaste Index Majú sa horšie ako Husákove deti. Mileniáli žijú krízu za krízou pýtala šéfa Inštitútu moderného spotrebiteľa Filipa Kužmu.
Podľa neho sú niektoré dôvody unikátne pre tú-ktorú krajinu (ako napríklad drahé vysokoškolské štúdium, ktoré trápi mileniálov najmä v USA) a niektoré platia všeobecne. „Hlavne nedostupnosť bývania a dosahy kríz posledných rokov sa dajú naprieč krajinami porovnávať,“ opisuje.
Na druhej strane hovorí, že ani predchádzajúce generácie to nemali jednoduché a veľa robí aj spomienkový optimizmus. „Nič ani vtedy nebolo zadarmo. Čakačka na družstevný byt bola desať až pätnásť rokov. Ak ste len nemali známosť alebo ste nedali úplatok,“ dodáva.
Odporúčanie: Ekonómia za náboženstvom
Sú alebo nie sú náboženské hnutia biznis? Večná polemika.
Ekonóm Paul Seabright sa v knihe The Divine Economy snaží poukázať na to, že spôsob ich fungovania je v podstate rovnaký ako v akomkoľvek inom podniku. Takisto robia nábor, získavajú finančné prostriedky, motivujú zamestnancov, vyplácajú ich a snažia sa, aby ich podriadení šírili ich posolstvo.
Ak by vás táto téma zaujímala bližšie, krátky článok, v ktorom Seabright odhaľuje, prečo sa ekonómovia biznisom cirkví venovali len veľmi okrajovo (okrem Adama Smitha pred 250 rokmi v knihe Bohatstvo národov) nájdete na portáli The Economist. Náboženstvá pritom ponúkajú všetky predpoklady na dôkladnú analýzu - majú produkt, distribútorov a ak všetko správne funguje, námaha sa im vracia aj finančne.
A ak by vás problematika okolo náboženstva a jeho moci v modernom svete zaujímala ešte viac, odporúčam knihu od Paula Seabrighta The Divine Economy: How Religions Compete for Wealth, Power, and People.
