Autor je riaditeľom Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Európska centrálna banka (ECB) na svojom štvrtkovom zasadnutí prvýkrát po takmer dvoch rokoch uťahovania opaskov znížila úrokové sadzby.
Sadzba pre hlavné refinančné operácie, teda úrok, ktorý banky platia, keď si požičiavajú od centrálnej banky, sa zníži o jeden štvrťbod zo 4,50 na 4,25 percenta. Vkladová sadzba, teda úrok, ktorý banky dostávajú za vklady odložené v centrálnej banke, klesne z rekordných štyroch percent takisto o štvrť percentuálneho bodu na 3,75 percenta.
K zvýšeniu úrokových sadzieb pristúpila ECB v reakcii na rekordne vysokú infláciu, ktorá v eurozóne v októbri 2022 dosiahla 10,6 percenta.
ECB zareagovala až desiatimi zvýšeniami svojich úrokových sadzieb, ktoré dosiahli najvyššie hodnoty v histórii. Inflácia aj vďaka týmto krokom začala postupne klesať a v máji dosiahla 2,6 percenta.
Hypotékam a dostupnosti bývania sa neuľaví
Keď úroky klesnú, niektorým z nás sa v každodennom živote môže krátkodobo uľaviť. Úrokové sadzby centrálnej banky sú jedným z komponentov, ktoré majú určitý vplyv na to, za koľko si banky, domácnosti a firmy požičiavajú a za koľko následne požičiavajú ostatným.
Na druhej strane, pokiaľ by sa zníženie úrokovej sadzby o 0,25 percenta aj úplne prenieslo napríklad do ceny hypoték (čo je nepravdepodobné, ako vo svojom článku vysvetľuje Jozef Tvardzík) a hypotéky by v najlacnejšej banke zlacneli zo štyroch percent na 3,75 percenta, pre rodinu, ktorá si chce zobrať 30-ročný úver v hodnote stotisíc eur, by to znamenalo zníženie mesačnej splátky o približne 14 eur.
Pre mnohých to určite nie je zanedbateľná suma, ale výrazné zlacnenie to rozhodne neznamená.
Zvrat po piatich rokoch, ECB znížila sadzby. Prečo potom hypotéky nezlacnejú? Čítajte Ďalšia cesta je neistá
Momentálne však cítiť neistotu, akým smerom sa centrálni bankári ďalej vydajú. Jedna teória naznačovala, že prvé zníženie úrokových sadzieb naštartuje väčší cyklus uvoľňovania a úroky sa budú svižným tempom znižovať.
Ešte pred niekoľkými týždňami podľa dát z finančných trhov investori očakávali zníženie úrokov vo výške 0,25 percenta v septembri a videli aj 50-percentnú šancu tretieho zníženia koncom roka v decembri. To už by teoreticky vedelo pohnúť aj tými našimi hypotékami.
Situácia sa však v poslednom období zmenila. Ako píšem neskôr, vyššia májová inflácia, zhoršené inflačné prognózy, rast miezd v službách, ale aj situácia za oceánom začali tento optimizmus krotiť.
Finančné trhy zľavili zo svojich stávok na zníženie úrokov do októbrového zasadnutia Rady guvernérov a ekonómovia z Bloomberg Economics pochovali svoj odhad, že sa ECB k takémuto kroku odhodlá.
Podľa insiderov z prostredia ECB je zníženie v júli takmer vylúčené a niektorí bankári sú na vážkach, či by bol takýto krok vôbec rozumný aj na septembrovom zasadnutí.
Z očakávaných dvoch ďalších znížení sadzieb v tomto roku sa tak momentálne približujme skôr k jednému, a aj to môže prísť až v jeho závere. Potvrdzuje sa tak náš odhad, že bežní spotrebitelia znižovanie príliš nepocítia.
Inflácia ako mucha na lepe
Aj keď relatívne blízko k dvojpercentnému cieľu ECB, medziročná inflácia v eurozóne v máji stúpla prvý raz v tomto roku, a to na 2,6 percenta z aprílových 2,4 percenta. Zdraželi najmä služby a potraviny, nepatrne aj energie.
To však nie je všetko. Centrálni bankári na svojom štvrtkovom zasadnutí vcelku neočakávane zhoršili aj výhľad inflácie na najbližšie obdobie.
Inflácia by mala v budúcom roku dosiahnuť 2,2 percenta, čo je viac ako predchádzajúca prognóza (2 percentá), a k dvojpercentnému cieľu sa tak dostane až v roku 2026.
Tieto skutočnosti naznačujú, že „posledná míľa“ môže byť ťažšia. Vidíme príbeh lepkavej inflácie, ktorá môže obmedziť priestor na ďalšie výrazné znižovanie sadzieb.
Rast miezd a zdražovanie v službách
Dáta o inflácii neprichádzajú sami osebe, ale sú podporené aj ďalšími štatistikami, ktoré pomáhajú vysvetliť niektoré „kazítka“ na ceste k dvom percentám.
Najnovšie dáta ECB ukázali, že takzvané dojednané mzdy sa v prvom štvrťroku v eurozóne medziročne zvýšili o 4,7 percenta. To je viac ako 4,5 percenta v poslednom štvrťroku 2023 a údaj zodpovedá rekordu z tretieho kvartálu minulého roka. Väčšina ekonómov pritom očakávala pokles alebo stabilný odpočet.
Práve výrazný rast miezd by mohol byť problematický pre ďalšie uvoľňovanie. Nakoľko rast spotrebiteľských cien sa výrazne spomalil a problémy s dodávateľskými reťazcami do veľkej miery ustúpili do pozadia, väčšina zostávajúcich obáv sa sústreďuje na infláciu v sektore služieb, ktorá je výrazne ovplyvňovaná práve mzdovými nákladmi.
Keď si rozoberieme na drobné dáta o májovej inflácii v eurozóne, nachádzame potvrdenie týchto trendov. Inflácia v sektore služieb totiž skončila na 4,1 percenta, čo je výrazný rozdiel v porovnaní s celkovým 2,6-percentným tempom zdražovania.
Nedávna analýza ekonómov amerického Fedu takisto ukázala, že centrálne banky, ktoré začnú znižovať úrokové sadzby pred úplným porazením inflácie, často nedokážu udržať spotrebiteľské ceny na uzde.
Ekonómovia našli 25 prípadov v 13 vyspelých ekonomikách, keď bankári pristúpili k znižovaniu úrokov v situácii, keď síce jadrová inflácia klesala, ale stále sa nachádzala nad želanou úrovňou.
Inými slovami, študovali presne ten scenár, v ktorom sa momentálne nachádzame. Z týchto 25 prípadov medzi rokmi 1960 a 2019 len jedenásť viedlo k „inflačnému úspechu“. Ak sa takýmito štúdiami budú riadiť naši európski centrálni bankári, na výrazné uvoľňovanie si musíme ešte počkať.
Vidíme však aj niekoľko pozitívnych ukazovateľov. Na ilustráciu, májový index nákupných manažérov v eurozóne sa dostal na najvyššiu úroveň za posledný rok, čo naznačuje, že ekonomika ďalej naberá na sile a objednávky v priemysle sú na vzostupe. Index sa podľa S&P v máji zvýšil na úroveň 52,3 bodu, pričom hodnoty nad 50 bodmi signalizujú obdobie hospodárskeho rastu.
Americká inflácia ovplyvňuje aj nás
Situácia za oceánom je mierne odlišná a v niečom poučná. Medziročná inflácia v USA podľa metodiky, ktorú preferuje Fed (Personal Consumption Expenditures Price Index), dosiahla v marci 2,7 percenta, teda najvyššiu úroveň za posledné štyri mesiace.
Miera inflácie v Amerike sa tak v zásade nezmenila už od novembra a druhá metodika výpočtu inflácie (Consumer Price Index) ukázala májovú infláciu na medziročnej úrovni už 3,4 percenta. Podľa týchto výpočtov sa inflácia v USA zásadne nezmenila už od júla 2023, keď dosiahla tri percentá.
Je zaujímavé, že z hľadiska trendov je inflácia v USA o niekoľko mesiacov „popredu“ oproti tej v eurozóne. Netešme sa, môže nás to dobehnúť.
Pôvodne sa očakávalo, že Fed môže podobne ako ECB pristúpiť k prvému zníženiu úrokov už v júni. V reakcii na pretrvávajúcu infláciu však bankári svoj názor zmenili a finančné trhy momentálne očakávajú prvé štvrťbodové zníženie až v decembri a za celý rok sa očakáva pokles úrokov len o približne 0,33 percenta.
Niektorí analytici a bankári, ako napríklad CEO Goldman Sachs Group David Solomon, dokonca neočakávajú žiadne škrty.
Ak by sme si mysleli, že situácia v Amerike sa nás netýka a nemôže ohroziť znižovanie úrokov u nás doma, boli by sme na omyle. Ak ECB začne monetárnu politiku uvoľňovať rýchlejšie ako Fed, hrozí oslabenie hodnoty eura oproti doláru, ktoré môže, paradoxne, zvýšiť dovozné ceny a narušiť pokrok pri znižovaní inflácie.
Komparatívne vysoké úrokové sadzby vo všeobecnosti zatraktívňujú krajinu ako investičnú destináciu a zvyšujú relatívnu hodnotu jej cenných papierov, pretože vyššie sadzby znamenajú, že investori v danej krajine môžu očakávať vyšší výnos ako v krajinách s nižšími úrokovými sadzbami.
Aký je teda záver? Inflácia sa znížila z rekordných úrovní, čo oživuje reálne príjmy, pričom ekonomický rast bude pravdepodobne pokračovať minimálne po zvyšok druhého kvartálu.
Na druhej strane, kombinácia (nielen) výraznejšieho rastu miezd a snahy príliš neznížiť hodnotu eura voči doláru znamenajú, že priestor ECB na znižovanie sadzieb bude obmedzenejší.
Vidíme takisto riziko, že inflácia bude „lepkavá“ a namiesto ustálenia na úrovni okolo dvoch percent zostane skôr v pásme dve až tri percentá.
Článok vyšiel s podporou Inštitútu moderného spotrebiteľa.
