Autor je riaditeľom Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Istoty sú drahé a spolužiak zo základnej školy predávajúci zázračný recept k rýchlym peniazom vás zaiste presviedča, že „risk je zisk“. Biznis s kubánskymi cukrovinkami je nová zlatá horúčka, preto odporúčam prečítať článok Jozefa Ryníka.
Pred 85 rokmi v júni 1939 prebehla vo Francúzsku posledná verejná poprava gilotínou. Eugène Weidmann, francúzskym bulvárom označený za germánskeho upíra, položil vo Versailles svoju hlavu ako trest za niekoľko vrážd a únosov. Desiatky ľudí sa prišli výdatne zabaviť a podľa dobových novín Weidmann umieral za „piskotu nedisciplinovaného davu požierajúceho sendviče“.
Dnes už Francúzi svojich kráľov ani upírov nepopravujú a v repertoári voľnočasových aktivít sa preto museli uchýliť k iným spektáklom. Príležitosti na seba nenechávajú čakať a najnovšiu show priniesla zdrvujúca porážka prezidenta Emmanuela Macrona a jeho strany Renesancia v eurovoľbách.
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť, čo sa vo Francúzsku udialo v priebehu posledných týždňov, a prečo nám dianie v Elyzejskom paláci má slúžiť ako zdvihnutý varovný prst.
Riskantný kalkul
Politické dôsledky eurovolieb už dobre vysvetlila Barbora Paľovčíková . V skratke, Macronova Renesancia vo voľbách do Európskeho parlamentu s necelými pätnástimi percentami skončila druhá v poradí, a to až takmer o 17 percent za víťazným krajne-pravicovým Národným združením Marine Le Penovej a mladým charizmatickým lídrom jej eurokandidátky Jordanom Bardellom.
Prezident Macron sa v reakcii na porážku rozhodol rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vyhlásiť predčasné voľby. Prvé kolo bude v nedeľu 30. júna, druhé o týždeň neskôr 7. júla.
Niektorí analytici takéto rozhodnutie nazvú štátnickým gestom a vyvodením osobnej a politickej zodpovednosti. Iní, vrátane autora, ho považujú za hru na mačku a myš, kalkul a riskantnú stávku na to, že voliči sa takpovediac spamätajú, keď si uvedomia riziká, ktoré so sebou nesú krajne pravicové vlády.
Kampaň je rýchla, intenzívna a improvizovaná. Predvolebnými prieskumami však nateraz veľmi nepohla.
Sondáž agentúry Elabe zverejnená v nedeľu dáva Le Penovej krajne pravicovému Národnému zhromaždeniu 36 percent. Koalícia ľavicových strán Nový ľudový front obsadzuje druhé miesto s 27 percentami a Macronov tábor Spolu (Ensemble), v ktorom je Renesancia najväčšou stranou, momentálne končí až tretí v poradí s 20 percentami.
Ostatné menšie strany majú v prieskumoch menej ako desať percent. Najpravdepodobnejší výsledok je, že ani jeden z troch hlavných blokov vo voľbách nezíska väčšinu a Francúzsko teda asi čaká ďalšia menšinová vláda.
Stredovek na finančných trhoch
Visiaci Damoklov meč pred júlovými parlamentnými voľbami rozpútal peklo na finančných trhoch, ktoré sa – hovoriac o Macronovej Renesancii – obrazne povedané obávajú návratu do stredoveku.
Aj keď Macron zostane prezidentom až do roku 2027, predstava, že jeho centristická a probiznisová strana Renesancia môže stratiť už aj tak výrazne oslabené postavenie v parlamente, kde po predchádzajúcich voľbách v roku 2022 prišla o väčšinu, zvýšila rizikovú prirážku francúzskych štátnych dlhopisov blízko úrovniam z roku 2012. Zhoršenie francúzskeho postavenia na finančných trhoch bolo najstrmšie od 90. rokov.
Prirážky na desaťročných vládnych dlhopisoch vyskočili o 0,30 percentuálneho bodu a sú momentálne na úrovni 0,80 bodu nad nemeckými dlhopismi, ktoré sa považujú za najmenej rizikové v eurozóne. Pred voľbami boli prirážky len okolo 0,45 percentuálneho bodu. Na porovnanie, slovenský štátny dlh je momentálne o 1,10 percentuálneho bodu drahší ako ten nemecký.
Akcie francúzskych spoločností od eurovolieb stratili päť percent svojej hodnoty a dve najväčšie francúzske banky BNP Paribas a Crédit Agricole klesli o 11 percent.
Povedzme si tiež, že eurovoľby len pridali na rováš už aj tak existujúcim dlhodobým rizikám. Európska komisia minulý týždeň zaradila Francúzsko (spolu so Slovenskom) na zoznam krajín s prísnejším rozpočtovým dohľadom. Znamená to, že bude môcť vládu viac tlačiť k dodržiavaniu konsolidačného plánu, ktorý by mal byť známy najneskôr na jeseň.
Francúzsko má takisto ročný deficit vo výške päť percent HDP (Slovensko okolo šesť percent), pričom jeho centrálna banka očakáva, že sa bude znižovať len pomaly.
Pomer dlhu krajiny k HDP vo výške 111 percent je podobný ako v Taliansku pred eurokrízou na začiatku roka 2010 a bude sa zvyšovať. Ratingová agentúra S&P 31. mája znížila rating štátneho dlhu Francúzska z úrovne AA na AA-.
Le Penovej strana, ktorá má v prieskumoch značný náskok, napriek rastúcim obavám o dlhové zaťaženie avizovala viacero nákladných rozpočtových opatrení, hoci v posledných dňoch niektoré sľuby obmedzila.
Think-tank Institut Montaigne vypočítal, že každý z troch programov hlavných blokov by stál viac ako desať miliárd eur ročne. Najdrahší je ľavicový program, ktorý by ročne vyšiel na vyše 29 miliárd eur.
Investori sa teda obávajú, že ak Macronova strana stratí v parlamente pôdu pod nohami, bude ťažšie ozdraviť napäté verejné financie krajiny. Nečakaný zvrat udalostí vyvolal veľkú neistotu o budúcnosť hospodárskej politiky, čo spôsobilo, že mnohé spoločnosti zabrzdili nové investície a objednávky.
Vyššie rizikové prirážky majú prirodzene neblahé vplyvy na ekonomiku. Francúzske ministerstvo financií odhaduje potenciálne zvýšené náklady na obsluhu dlhu až 800 miliónov eur, čo by za päť rokov urobilo štyri až päť miliárd eur.
Zároveň netreba zabúdať, že cena štátneho dlhu ako najmenej rizikového v ekonomike danej krajiny ovplyvňuje aj úroky, ktoré platia spotrebitelia a firmy na svojom dlhu.
Stiahne nás Francúzsko so sebou?
Francúzsko je druhá najväčšia európska ekonomika a jeden z kľúčových hráčov na pôde EÚ. Vynára sa preto prirodzená otázka, či nás stiahne Francúzsko so sebou.
Krátka odpoveď je áno, aj. Turbulencie, ktoré vo Francúzsku nastali, sa môžu preliať aj do iných ekonomík, ale zároveň ukazujú cenné lekcie.
Správcovská spoločnosť Candriam napríklad tvrdí, že trvalý pokles hodnoty dlhopisov by mohol krajinu priviesť na cestu k rozsiahlej finančnej kríze, zatiaľ čo UBS Asset Management sa obáva, že politické turbulencie vo Francúzsku by mohli poškodiť európsku jednotu (a to nielen v politických otázkach, ako napríklad podpora Ukrajiny).
Jeden príklad za všetky: podľa údajov S&P index nákupných manažérov (PMI) v eurozóne nečakane stratil dynamiku a v júni klesol len na 50,8 bodu. Hoci ide o štvrté meranie v rade nad hranicou 50 bodov, ktorá signalizuje hospodársky rast, analytici oslovení agentúrou Bloomberg predpovedali posun na 52,5 bodu.
Je jednoznačné, že zlá hospodárska výkonnosť Francúzska výrazne prispela k zhoršeniu hospodárskych podmienok v eurozóne. Keď si rozoberieme PMI na drobné, vidíme, že zhoršujúci sa trend viedlo Francúzsko, kde produkcia klesala druhý mesiac po sebe a najrýchlejším tempom za posledných päť mesiacov. PMI pre Francúzsko naznačuje, že v júni sa rast HDP zastavil a za celý druhý štvrťrok HDP narástlo len o 0,1 percenta.
A existujú obavy, že vzostup krajnej pravice by narušil vzťahy s EÚ a jedného dňa by mohol predstavovať výzvu pre existenciu eurozóny alebo aspoň výrazne oslabiť jej vplyv v porovnaní s inými svetovými menami.
Je tu aj jeden pre Slovensko sebecký poznatok. Aj napriek nedávnemu zníženiu Francúzskeho ratingu v agentúre S&P z AA na AA- je stále o jeden stupeň nad slovenským hodnotením A+. Agentúra Moody’s nám dáva rating A2, pričom Francúzi si držia Aa2, ktorý je o tri stupne lepší. Uzavriem to agentúrou Fitch, v ktorej máme hodnotenie A- a Francúzi o tri stupne lepšie AA-.
Vidím preto dlhodobé riziko, že znižujúci sa rozdiel medzi našimi a francúzskymi dlhopismi, ktoré sa síce stali rizikovejšími, ale stále menej rizikovými ako tie slovenské, môže nepriaznivo dosiahnuť aj na naše náklady na obhospodarovanie štátneho dlhu.
Príbeh Francúzska nám má slúžiť ako „cautionary tale“, teda výstraha, že to, čo sa deje vo Francúzsku, sa veľmi jednoducho môže preliať aj k nám. Viem, že „normálnosť“ sa v poslednom čase politicky sprofanovala. Aj tak si ale myslím, že byť v politike a v správe verejných financií „normálnym“ nemá byť urážka.
Článok vyšiel s podporou Inštitútu moderného spotrebiteľa.
