Vinár Matúš Vdovjak z Veľkej Tŕne v tokajskej vinohradníckej oblasti dlhé roky obhospodaruje vinice na pozemkoch prenajatých od Slovenského pozemkového fondu (SPF).
Doteraz ich nemohol odkúpiť, lebo mali aj neznámych vlastníkov (zastupuje ich práve SPF). Navyše, v katastrálnej mape sa nezhodovali s vysadenými vinohradmi, pretože za socializmu sa vysádzali naprieč pôvodnými úzkymi parcelami, ktoré sa ťahali nahor na svah ako záhrady za domami.
Vdovjak preto víta pozemkové úpravy, ktoré pred pár rokmi inicioval štát. Neznámi vlastníci dostanú pozemky niekde inde a do katastra sa zapíšu nové scelené parcely, vytvorené podľa toho, ako sú vinice reálne vysadené.
V texte odpovedáme na tieto otázky:
- Prečo sú rozdrobené pozemky problém?
- Prečo sceľovanie mešká?
- V akých prípadoch sa dajú využiť jednoduché pozemkové úpravy?
- Aký je postup pri pozemkových úpravách?
- Koľko stojí proces sceľovania pozemkov a ako dlho môže trvať?
- Čo je nutné zmeniť, aby sa sceľovanie urýchlilo?
- Ako sa dá odkúpiť či prenajať pozemok neznámych vlastníkov?
1. Prečo sú rozdrobené pozemky problém?
Rozdrobené pozemky a ich neznámi vlastníci nebrzdia v podnikaní len vinohradníkov. Napríklad farmárom a roľníckym družstvám komplikujú rekonštrukciu maštalí, keďže stavebný zákon vyžaduje, aby pozemky, na ktorých stavby stoja, boli majetkovo vyrovnané (čo bežne nie sú).
Problém s rozdrobenými pozemkami komplikuje aj verejné investície. Napríklad v obciach môže spomaľovať výstavbu cyklotrás či prípravu priemyselných zón.
No týkať sa to môže aj bežných obyvateľov krajiny. Napríklad majiteľa rodinného domu, ktorý stojí v bývalom spoločnom dvore, kde už iné stavby dávno nestoja a ich majitelia sa už nedajú bežným spôsobom vyhľadať.
2. Prečo sceľovanie mešká?
Pôda sa dá sceľovať formou takzvaných komplexných alebo jednoduchých pozemkových úprav podľa toho, či ide o veľké výmery alebo menšie parcely. Komplexné úpravy zabezpečuje štát, o jednoduché úpravy môže požiadať aj občan či firma.
Pri komplexných úpravách sa rozdrobené vlastníctvo sceľuje do väčších podielov a rieši sa tiež oddelenie vlastníctva známych a neznámych vlastníkov. Cieľom je umožniť vlastníkom pozemkov, aby ich mohli reálne užívať alebo predať.
Sceľovanie pozemkov (komasácia) sa rozbehlo v roku 2020 na základe novely zákona o pozemkových úpravách. V roku 2021 bolo prerušené, pretože ministerstvo pôdohospodárstva včas nepredložilo zoznam ďalších katastrálnych území, v ktorých sa pozemkové úpravy mali spustiť.
Plán bol, že komplexné pozemkové úpravy sa zrealizujú v 120 katastrálnych územiach ročne. Celé Slovensko by tak bolo vybavené za 30 rokov. Náklady boli odhadnuté na viac ako jednu miliardu eur.
Ani tento benevolentný plán sa zjavne nedarí dodržať. „Od roku 2019 bolo súhrnne začatých len 169 projektov pozemkových úprav,“ hovorí podpredseda Komory pozemkových úprav Jozef Urban. Štát podľa neho zvyčajne spustí prípravné konanie, ale nezačne verejné obstarávanie na projekt, lebo na to nie sú peniaze.
Rezort pôdohospodárstva na začiatku tohto roka tvrdil, že finišuje s prípravou súťažných podkladov na prvé verejné obstarávania. Vyhlásiť ich mal koncom februára. Podľa Urbana sa tak doteraz nestalo a pripomína, že časť pozemkových úprav sa má hradiť z eurofondov, preto sa čas na ne kráti.
Ministerstvo pôdohospodárstva na otázky INDEXU ohľadom spustenia projektov na pozemkové úpravy nereagoval.
Ilustračné foto. (zdroj: Ján Blažej)
