Ako jeden z respondetov, ktorý v článku odpovedá na otázky, som nútený vyjadriť mierne počudovanie nad obsahom článku - niektoré jeho časti považujem za zmätočné a niektoré tvrdenia sú buď nepresné alebo vyslovene nepravdivé (napr. "Sceľovanie pozemkov sa rozbehlo v roku 2020... V roku 2021 bolo prerušené, pretože ministerstvo pôdohospodárstva včas nepredložilo zoznam ďalších katastrálnych území, v ktorých sa pozemkové úpravy mali spustiť."). Plán vykonať pozemkové úpravy v SR za 30 rokov nebol nikdy "benevolentný" - bol to najskorší možný termín, ktorý bol realistický, ak by sa okamžite začalo s masívnym obstarávaním projektov pozemkových úprav. Novotvar "obkľúčenie pozemkov neznámych vlastníkov" sa síce doteraz ako terminus technicus nikde neobjavil, ale (jazyk sa vyvíja) má šancu stať sa súčasťou pozemkového slangu.
Pre doplnenie pripájam časť z mojich pôvodných odpovedí:
"Prečo prebiehajú pozemkové úpravy pomaly a ako by sa dali zrýchliť?"
Proces pozemkových úprav, ktorý v sebe zahŕňa sceľovanie pozemkov a spoluvlastníckych podielov, nové katastrálne mapovanie i návrh tzv. spoločných zariadení a opatrení (poľné komunikácie, remízky, biocentrá atď.) sa na Slovensku v masívnejšej miere naštartoval od roku 2003. Zdanlivá pomalosť tohto procesu nie je primárne spôsobená dĺžkou spracovania jedného projektu, t.j. jedného katastrálneho územia (4 až 5 rokov), ale tým, že tento proces nebol a nie je kontinuálny, že štát nezadával projekty pozemkových úprav pravidelne. Boli dlhé obdobia, napr. v rokoch 2009-2019, keď sa nezačal ani jeden projekt tzv. komplexných pozemkových úprav (pozemkové úpravy zadávané štátom a vykonávané naraz v celom extraviláne katastrálneho územia). Nemôžeme sa čudovať, že niečo ide pomaly, ak desať rokov nerobíme nič. To neznamená, že na projekte pozemkových úprav nie je čo vylepšovať a racionalizovať - takáto úspora však nikdy nebude dramaticky veľká a nikdy nenahradí výpadok z dlhoročného ničnerobenia.
"Koľko stojí proces sceľovania pozemkov a ako dlho môže trvať?"
Náklady a dĺžku celého procesu zadefinoval nelegislatı́vny materiál MPRV SR „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“ z r.2019. Pri realistickom scenári by sa pozemkové úpravy vykonávali 30 rokov, čo by si vyžadovalo ročne začať približne 120 projektov pozemkových úprav pri ročných nákladoch 38 mil. Euro. Časom sa z realistického scenára stal nerealistický – vidíme, že odvtedy bolo súhrnne začatých len 169 projektov.
"Ako by sa dalo na komasácii ušetriť?"
Otázku je možno lepšie položiť v obrátenom garde: koľko ušetríme vykonaním pozemkových úprav? alebo ešte lepšie: čo a koľko stratíme nevykonaním pozemkových úprav? Ak by ste sa analogicky pýtali v súvislosti s katastrofálnym stavom slovenských cestných mostov, tak je odpoveď jasná - ak ich neopravíme, tak sa nám upchá cestná sieť a skolabuje doprava. Pri pozemkovom vlastníctve je odpoveď menej zrejmá, ale následky sú podobné, len rozložené na dlhšie časové obdobie. Neusporiadané pozemkové vlastníctvo je prekážkou pre investície najrôznejšieho druhu - aj cesty, vodné toky, obecná infraštruktúra, chránené časti prírody sú z veľkej časti vlastnícky neusporiadané. Ak ich chceme rekonštruovať, ak chceme mať nové cyklotrasy (viď. Česká republika), vodozádržné a ekologické opatrenia (opäť ČR), potrebujeme mať pripravené príslušné pozemky vo vlastníctve štátu alebo obce. Výšku úspor, ktoré nám prinesú pozemkové úpravy teda môžeme merať výškou nezrealizovaných investícií do našej krajiny.