Vitajte pri 29. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Tento týždeň vláda do parlamentu posunula návrh štátneho rozpočtu, ktorý vyvolal rozruch u opozície, ale aj u odbornej verejnosti. V tohtotýždňovom newslettri sa preto na jeho detaily, ale aj na katastrofu s názvom nájomné byty, pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Rozpočtu neveria ani odborníci
Návrh štátneho rozpočtu je už v parlamente. Po tom, čo ho koncom minulého týždňa predstavil minister financií Ladislav Kamenický, o ňom hneď v pondelok rokovala tripartita a v utorok ho schválila aj vláda. Iná cesta totiž nebola, európske pravidlá kážu, aby sa v Národnej rade objavil do 15. októbra.
Zase sa tak zopakovala každoročná tvorba zákona roka do poslednej chvíle, ktorá nedáva priestor na diskusiu a končí sa vlnou kritiky. Tentoraz návrh rozpočtu kritizuje azda každý okrem koalície.
Čo vadí odbornej verejnosti?
- Vláda v rozpočte hovorí o pláne znížiť deficit do roku 2027 pod tri percentá HDP. To znamená, že v najbližších dvoch rokoch bude musieť okrem súčasných 2,7 miliardy eur ušetriť ďalších 2,8 miliardy. Navyše, väčšinu chce získať v poslednom roku, ktorý je zároveň predvolebným. Analytici, vrátane rady pre rozpočtovú zodpovednosť, sa zhodujú v tom, že také niečo nie je reálne.
- Rozpočet počíta aj s dotáciou na pomoc s hypotékami. Ide o schému, ktorá funguje aj tento rok, no je využívaná v oveľa menšej miere, ako predpokladala vláda a analytici Národnej banky Slovenska na základe dát upozornili, že ide o zbytočné dotácie. Načo ňou teda zaťažujeme aj budúcoročný rozpočet, nie je jasné.
- Stále sa tiež debatuje o tom, do akej miery sa v rozpočte počíta s energo pomocou. Tá mala byť pôvodne len vo výške 100 miliónov eur a mala sa zameriavať na rodiny skutočne ohrozené energetickou chudobou. Najnovšie však premiér Fico tvrdí, že nevylučuje plošné dotácie. Ako možný zdroj, odkiaľ na niečo podobné vezme peniaze, sa javí rezerva v rozpočte, ktorá je vo výške takmer pol miliardy eur. Práve tieto peniaze by však podľa odborníkov mal štát ušetriť pre prípad, že z daní nevyberie také množstvo peňazí, ako si na budúci rok zaumienil.
- Fakt, že príjmy rozpočtu budú nižšie, je totiž podľa odborníkov veľmi pravdepodobný. Firmy sa napríklad logicky budú snažiť obchádzať transakčnú daň, či špeciálny odvod, ktorý má po novom platiť nielen pre firmy v energo sektore, ale aj pre operátorov. Navyše, optimalizovať môžu aj štedro zarábajúci, ktorých sa má zase dotknúť vyšší vymeriavací základ pre platbu sociálnych odvodov.
Ďalšie udalosti týždňa:
Časť mimovládnych organizácií by mala byť od transakčnej dane oslobodená. Prácu na konkrétnej legislatívnej zmene potvrdili minister práce Erik Tomáš a minister financií Ladislav Kamenický. Tomáš konštatoval, že ide o požiadavku strany Hlas. Ministerstvo práce už podľa neho pripravilo konkrétne návrhy, ktoré komunikuje s ministerstvom financií.
Cena štandardného konzumného chleba by sa mala vďaka poklesu dane z pridanej hodnoty od januára znížiť. Tvrdí to premiér Robert Fico. V súčasnosti sú najnižšie ceny chleba v niektorých reťazcoch na úrovni cez 1,6 eura za kilogram. Na túto sumu sa z pôvodných 83 až 90 centov vyšplhali za posledné roky.
Na medzinárodné vlaky by sa malo prestupovať v Stupave. Minister dopravy Jozef Ráž mladší tam chce postaviť stanicu. Stanica pri Stupave by sa podľa Ráža mala volať Bratislava-západ a mala by mať dvojaké využitie: ako prestupný hub pre medzinárodné rýchlovlaky a ako depo pre domáce rýchliky. Experti však jeho rozhodnutie spochybňujú.
Graf týždňa: Nájomné byty nestoja a komerčný nájom stúpa
Nie je to tak dávno, čo Boris Kollár postavil svoju predvolebnú kampaň na tom, že postavi 25-tisíc nájomných bytov ročne. Dokopy sľuboval až 300-tisíc bytov s regulovaným nájomným, ktoré mal, ako to spočiatku prezentoval, stavať štát.
Dodnes žiaden z týchto bytov nestojí. Najnovšia správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa pozrel na celý model nájomného bývania z dielne Sme rodina, však kritizuje oveľa viac než neexistujúce byty. Zle bol podľa neho napísaný celý zákon o nájomnom bývaní. Vybraní investori mali totiž podľa neho stavať za zníženú DPH, čo môže byť považované za diskrimináciu a nedovolenú štátnu pomoc.
Aj z tohto dôvodu zákon preveruje Európska komisia a Agentúra pre štátom podporované nájomné bývanie, ktorá vznikla v roku 2022 hneď po schválení zákona, zatiaľ míňa milióny na svoj chod a nerobí nič. Chýbajúce nájomné byty sú pritom obrovským problémom Slovenska.
Po tom, čo sa zvýšili úrokové sadzby a na hypotéku siahne menej ľudí, šiel totiž hore aj komerčný nájom. Len v Bratislave nájomník za trojizbový byt zaplatí v priemere okolo 1100 eur mesačne. Vzhľadom na výšku príjmov je tak dostupnosť bývania na Slovensku stále druhá najhoršia spomedzi krajín Európskej únie.
O čom sme tento týždeň písali
Ako z Korbačku vyrástol realitný magnát
Je november 2008 a v sídle finančnej skupiny J&T riešia, že byty v jej luxusnom projekte River Park na dunajskom nábreží v Bratislave sa nepredávajú. Ceny bytov preto znížia o historických 40 percent. Peter Korbačka, ktorý je tvárou realitného biznisu J&T, vysvetľuje, že zle odhadli situáciu na trhu, pretože nečakali, že na Slovensku ešte nie je toľko bohatých ľudí.
Tento moment bol však v jeho kariére dôležitou kapitolou. Ako sa ukázalo, výpredaj bytov bol pomyselným bodom nula, za ktorým nasledovali roky rastu a expanzie. Jeho najnovším úlovkom je hokejový klub Slovan Bratislava.
Celý príbeh Petra Korbačku prináša Tomáša Vašuta vo svojom texte Na River Parku sa popálil. Ako z Korbačku, ktorý kúpil Slovan, vyrástol realitný magnát. Článok, ktorý je súčasťou seriálu Magnáti, nájdete aj v októbrovom čísle magazínu Index.
Z bratislavy do Košíc namiesto vlaku lietadlom
Je to už šesť rokov, čo České aerolínie (ČSA) oznámili, že končia s letmi z Bratislavy do Košíc pre nerentabilitu a slabý dopyt. Nepresvedčili ich ani zvýšené dotácie od štátu. Na tejto trase ročne prepravili približne 12-tisíc cestujúcich. ČSA odôvodnili stopnutie linky aj tým, že nasadzovať na ňu prúdové lietadlá s väčšou kapacitou nedávalo ekonomický zmysel.
V súčasnosti ministerstvo dopravy plánuje túto linku medzi hlavným mestom a metropolou východného Slovenska oživiť. V texte Jozefa Ryníka Lietadlá namiesto IC vlakov? Linka Bratislava-Košice už pohorela, ceny by boli výrazne vyššie sa dozviete, či by linka dokázala časovo konkurovať IC vlakom, ako často bude lietať a aj to, koľko ľudí by mala prepraviť.
Vláda vydá dlhopisy pre bežných ľudí
Ešte začiatkom roka prišla vláda s nápadom, že so štátnym dlhom by mohla pomôcť široká verejnosť. Minister financií Ladislav Kamenický v súčasnosti potvrdil, že štát na budúci rok vydá štátne dlhopisy určené len pre bežnú verejnosť. Prvú emisiu plánuje v spolupráci s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity v marci budúceho roka.
V texte Jozefa Tvardzíka Vláda vydá dlhopisy pre bežných ľudí. Koľko im sľubuje a aké sú riziká, sa dozviete, o akom objeme dlhopisov hovorím, aké budú výhody ich nákupu, respektíve, pre koho budú určené.
Kto je veľkým hráčom medzi mäsiarmi?
Keď v roku 2013 zakladateľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák hodnotil svoje investície, jedna mu vyslovene ležala v žalúdku, a to mäsokombinát Mecom v Humennom. Doslova tvrdil, že preklína deň, keď zdvihol ruku, že firmu kúpia. Nič totiž vraj nekúpili tak draho a nebolo tak problémové.
Tomáš Vašuta zostavil desiatku najväčších podnikov, ktoré si ako predmet podnikania uvádzajú spracovanie mäsových a hydinových výrobkov. V texte s názvom Mecom a Tauris dostali vážnu konkurenciu. Kto zarába na slovenskom mäse je základným kritériom výška tržieb v roku 2023. Pozerá sa však aj na vlastnícku štruktúru v sektore, v ktorom majú významné postavenie rodinné firmy.
Video podcast Index: Transakčná daň je chaos
Konsolidačný balíček už prešiel parlamentom a s ním aj novinky v daniach a odvodoch, ktoré pobúrili firmy, podnikateľov, ale aj bežných ľudí. Nešlo len o daň z pridanej hodnoty pri knihách, ale aj ďalšie oblasti, ktoré môžu mať závažné dopady na podnikanie živnostníkov, či atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov.
Jednou z najkontroverznejších je daň z finančných transakcií vo výške 0,4 percenta z každej bezhotovostnej transakcie a 0,8 percenta z každého výberu z bankomatu. Platiť by mala pre právnické osoby a aj fyzické osoby podnikateľov. Podľa odborníčky na firemné dane Ľubomíry Murgašovej, ktorá bola hostkou tohtotýždňového video podcastu Index, však ani po schválení balíčka nie je skutočne jasné, koho sa dotkne.
„Napríklad v prípade fyzických osôb sa v zákone odvolávajú na definíciu z obchodného zákonníka, ale ani tú neskopírovali presne,“ hovorí Murgašová s tým, že tento chaos spôsobilo hlavne rýchle prijímanie celého konsolidačného balíka.
„Od predstavenia po prijatie zákona v treťom čítaní v parlamente prešlo len jedenásť dní,“ dodáva.
Odporúčanie: Aká drahá bude klimatická kríza?
Každá vypustená tona oxidu uhličitého spôsobí budúcej spoločnosti škodu 250 dolárov. Ako sa takéto niečo dá vypočítať? V najnovšej časti podcastu 2050 od skupiny nezávislých analytikov a expertov, ktorý stoja za projektom Fakta o klimatu, to podrobne vysvetľuje ekonóm Tomáš Protivínský.
V skratke: Do úvahy sa berú hlavne štyri zložky - vývoj populácie a ekonomiky, klimatické modely zahŕňajúce zmeny teplôt a hladín morí, model škôd, ktorý odhaduje dopady týchto zmien a diskontovanie, ktoré upravuje hodnotu budúcich škôd vzhľadom na očakávané zbohatnutie sveta. Ak vás téma “klimatickej drahoty” zaujíma bližšie, odporúčam si rovno vypočuť spomínanú časť.
