Vitajte pri 44. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Po psychológoch či učiteľoch sa proti vláde ozvali už aj podnikatelia. Na ich otvorenú výzvu sa preto v Index newslettri pozrieme bližšie, rovnako ako aj na nárast ceny plynu či (ne)čerpanie eurofondov.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Pohár pretiekol aj podnikateľom
Kroky vlády Roberta Fica kritizujú už aj podnikatelia. Viac ako stovka firiem, ktoré pôsobia na Slovensku, napísala vláde otvorený list. V ňom podnikatelia varujú, že reči o možnom vystúpení z Európskej únie majú negatívne dôsledky nielen na ich biznis, ale aj na prílev zahraničných investícií na Slovensko.
„Namiesto riešenia zásadných problémov, ako sú ekonomická stabilita, konkurencieschopnosť a odlev talentov, dochádza k nepredvídateľným zmenám zákonov, oslabovaniu právneho štátu a nestabilite verejných financií. Tieto faktory brzdia investície, ohrozujú rast hospodárstva a ešte zhoršujú postavenie Slovenska v rámci Európskej únie, kde sme už dnes na chvoste rebríčka konkurencieschopnosti,“ píše sa vo výzve Firmy spolu, ktorá je dostupná aj online.
S podobnými obavami sa na vládu prednedávnom obrátili aj ekonómovia. V ich otvorenej výzve zdôrazňujú, že vláda svojimi krokmi okrem iného podkopáva princípy a inštitúcie trhovej ekonomiky, liberálnej demokracie a právneho štátu.
Upozorňujú pritom, že prípadné vystúpenie Slovenska z Únie by napríklad ovplyvnilo:
- Vyše 100-tisíc Slovákov, ktorí dochádzajú za prácou do zahraničia, pričom ide takmer výlučne o krajiny Európskej únie.
- Zahraničné investície, keďže vyše 88 percent všetkých priamych zahraničných investícií na Slovensku pochádza z krajín Únie, čo predstavuje 49,5 miliardy eur z celkových 56 miliárd. Najväčšími investormi sú Holandsko, Rakúsko, Česko a Nemecko.
- Zahraničný obchod, pretože až 74 percent slovenského zahraničného obchodu prebieha s krajinami Únie a krajiny V4 spolu s Nemeckom tvoria viac ako 42 percent celkového obchodu Slovenska.
- Ohrozený by však bol aj finančný sektor a dôchodky. Slovenské domácnosti totiž majú uložených 19,5 miliardy eur v II. a III. pilieri, ďalších viac ako 14,5 miliardy eur vo fondoch kolektívneho investovania, 3,5 miliardy na individuálnych účtoch cenných papierov a 3,5 miliardy eur v životnom poistení. Všetky spomínané sú pritom prevažne investované do zahraničných cenných papierov.
Ďalšie udalosti týždňa:
Zástupcovia zamestnancov spoločností Východoslovenská energetika Holding, Východoslovenská distribučná a VSE sa ani po ôsmich kolách vyjednávania o kolektívnej zmluve nedohodli a vstúpili do štrajkovej pohotovosti. Hrozia však aj ostrým štrajkom. Sporné podľa odborárov ostali témy zvýšenia základných miezd, rizikových príplatkov aj lepších podmienok v doplnkovom dôchodkovom sporení.
Na služby katastra nehnuteľností, ktoré boli pred hackerským útokom zadarmo a dostupné online, musia ľudia aj naďalej čakať v jednotlivých pobočkách a platiť správne poplatky za vybavenie. Upozornil na to poslanec Progresívneho Slovenska Ján Hargaš, ktorý pripomenul, že systém katastra na Slovensku nefunguje už viac ako tridsaťosem dní.
Analytici z verejnoprávneho Poľského ekonomického inštitútu zanalyzovali ceny bývania vo veľkých mestách štátov V4 a Pobaltia. Najdrahšie bývanie je podľa nich v Prahe, Brne a vo Varšave. Spomedzi skúmaných hlavných miest bolo najlacnejšie bývanie v Budapešti, kde stálo 3420 eur za štvorcový meter. Celkovo najlacnejšie spomedzi veľkých miest bolo v poľskej Lodži, litovskom Kaunase a estónskom Tartu.
Graf týždňa: Cena plynu rastie
Na začiatku tohto týždňa sa cena plynu vyšplhala takmer na 59 eur za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň za posledné dva roky. Ide o dôsledok viacerých faktorov, ktorým dominuje najmä pokles zásob plynu v európskych zásobníkoch.
Kým minulý rok o takomto čase boli plné na 67 percent, aktuálne, pre tuhú zimu, dosahujú len 49 percent. Vyššia spotreba prirodzene zvyšuje dopyt, pričom jedným z najdôležitejších zdrojov pre Európu sa po odstrihnutí ruského plynu stal americký skvapalnený plyn, o ktorý majú záujem aj odberatelia v Ázii.
Navyše, svoje s cenovkou robí a ešte aj bude robiť aj zvýšený dopyt zo strany Ukrajiny, ktorej Rusko zničilo časť infraštruktúry zabezpečujúcej jej vlastný plyn.
Situácia pritom ovplyvňuje aj Slovensko. Len na porovnanie, naše zásobníky sú naplnené na 55 percent, čo by mohlo pokryť 40 percent našej ročnej spotreby.
Od prvého februára k nám taktiež opätovne prúdi plyn z Ruska cez plynovod TurkStream a následne cez Balkán a Maďarsko, avšak vzhľadom na podmienky kontraktu s ruským Gazpromom (nakupujeme plyn za trhové ceny) aj tak pociťujeme cenové turbulencie na európskom trhu.
Viac sa dočítate v článku Jozefa Ryníka Cena plynu stúpa. Bude ho nedostatok alebo si s dopytom trh poradí?
O čom sme tento týždeň písali
Diaľnice z II. piliera
Ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkového konania predbežnú informáciu, ktorou by sa mal novelizovať zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Jej súčasťou je návrh, podľa ktorého by sa časť peňazí sporiteľov v druhom pilieri mohla použiť na investovanie napríklad do výstavby diaľnic. Začiatok pripomienkového konania ministerstvo práce predpokladá na apríl 2025.
Viac sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Milióny na diaľnice a železnice? Na svete je návrh, ako na to použiť druhý pilier.
Ľuboš Pástor ChatGPT študentom nezakazuje
Svojim študentom povoľuje neobmedzene používať Chat GPT. Tvrdí, že umelú inteligenciu budú v reálnom živote mať voľne k dispozícii, preto nemá zmysel ju zakazovať.
„Chat GPT by urobil moju písomku len na 60 percent. Ak by sa študent spoľahol len na umelú inteligenciu, nezíska dobrú známku,“ hovorí profesor finančnej ekonómie na Univerzite v Chicagu Ľuboš Pástor v rozhovore, ktorý s ním urobil Jozef Ryník.
Pástor učí na prestížnej súkromnej americkej univerzite, kde majú latku na kvalitu externých učiteľov nastavenú vysoko. V rozhovore prezrádza, prečo dal prednosť povinnostiam v USA pred prácou pre Národnú banku Slovenska a aj to, koľko času venuje výskumu a koľko učeniu ekonómie.
McDonald’s ohlasuje expanziu
Pred desaťročím to vyzeralo, že americká sieť rýchleho občerstvenia McDonald’s zaznamenala na Slovensku svoj pomyselný strop. Vedenie reťazca sa rozhodlo, že zastaví slovenskú expanziu a päť rokov neotvorilo žiadnu novú pobočku. Situácia sa však za posledné roky zmenila. McDonald’s na Slovensku prekonáva rekordné čísla a jeho vedenie avizuje rozširovanie.
Tomáš Vašuta v texte McDonald’s avizuje veľkú expanziu, namierené má aj do menších miest, ktorý nájdete aj vo februárovom čísle magazínu Index, približuje históriu rýchleho občerstvenia na Slovensku, ale aj to, ako sa mu darí vďaka vnímaniu požiadaviek zákazníkov.
Na svete sú štátne dlhopisy pre ľudí
Minister financií Ladislav Kamenický vlani v októbri avizoval, že vláda v marci tohto roka vydá štátne dlhopisy určené pre bežnú verejnosť. Bilbordovú kampaň na dlhopisy s názvami Investor a Patriot ste mohli zachytiť už dávnejšie. Tento týždeň Kamenický predstavil najdôležitejšie detaily.
Vydávanie štátnych dlhopisov pre bežnú verejnosť je vo väčšine vyspelých krajín bežnou praxou. Na Slovensku s nimi zatiaľ skúsenosti nemáme. Teoreticky môžu byť alternatívou k iným termínovaným a sporiacim produktom, pri ktorých banky znižujú úrokové sadzby. Budúci mesiac si štátne dlhopisy bude môže kúpiť ktokoľvek, kto má aspoň tisíc eur.
Jozef Tvardzík v texte Alternatíva k „termiňáku“. Kamenický predstavil produkt, do ktorého chce sám investovať píše, aký objem dlhopisov chce štát pre ľudí emitovať, s akými poplatkami treba rátať, aj pre koho budú dlhopisy určené.
Video podcast Index: Nevyčerpáme eurofondy? Vinníkom sú Raši a Saková
Takmer trinásť miliárd eur. Presne toľko má aktuálna vláda k dispozícii z eurofondových zdrojov. Peniaze, ktoré sú v gescii ministerstva investícií, na ktorého čele stojí Richard Raši z Hlasu, však doslova ležia úhorom.
Odborníci aj opozícia už niekoľko týždňov kričia, že peniaze nie sme schopní minúť, čerpanie je v jednotkách percent a ministerstvá nerobia nič, aby to zmenili. „Do konca roka musíme podľa nových pravidiel vyčerpať 1,5 miliardy eur. Ak to nezvládneme, budeme ich vracať do Bruselu,“ hovorí exminister investícií Peter Balík, ktorý bol hosťom tohto týždňového video podcastu Index.
Pravdepodobnosť, že to tak nebude, je podľa neho mizivá, keďže zatiaľ je vyčerpaných len 400 miliónov eur. K dispozícii je tak stále vyše miliardy. Neobstoja podľa neho ani vyjadrenia ministra Rašiho o tom, že už 36 percent všetkých prostriedkov máme zazmluvnených a vyše 70 percent je vo vyhlásených výzvach. „V Čechách mali vo výzvach už pred pol rokom všetky peniaze. Zaostávame,“ dodáva.
Najviac problémov pritom podľa neho vykazuje ministerstvo životného prostredia a rezort hospodárstva. Práve ministerstvo v gescii Denisy Sakovej malo podľa Balíka zrušiť už pripravenú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá predstavovala kombináciu grantu a zvýhodnenej pôžičky od komerčných bánk.
Odporúčanie: Trump si strieľa do vlastnej nohy
Témou ciel tentoraz newsletter nezačínam, ale končím. Tento týždeň totiž Donald Trump cestou na americký Super Bowl oznámil novinárom svoj zámer uvaliť clá na oceľ a hliník dovezené do Spojených štátov, a to bez výnimky. Má ísť o clá, ktoré sa uplatnia nad tie existujúce.
K téme Trumpových cieľ, a to nielen tých súčasných, ktoré raz odvoláva, inokedy nimi len hrozí, ale aj tých z jeho prvého funkčného obdobia, napísal komentár analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
V texte sa vracia dvesto rokov dozadu a hovorí o časoch, keď clá boli v priemere 60-percentné a tvorili až 95 percent príjmov centrálnej vlády, a aj o tom, ako v 30. rokoch minulého storočia boli jednou z hlavných príčin veľkej hospodárskej krízy clá z dielne amerických republikánov, takzvaný Smoot-Hawleyho zákon. Tie rozpútali celosvetovú obchodnú vojnu. Odvetnými opatreniami na ne totiž reagovali Kanada, Mexiko, Austrália a väčšina európskych krajín vrátane vtedajšieho Britského impéria.
Vo výsledku zdôrazňuje, že clá a obchodná vojna ešte nikdy neviedli k ekonomickému rastu, práve naopak. Otázne je, či sa ľudia, respektíve politici, nevedia alebo len nechcú ohliadnuť menej než sto rokov do minulosti.
