Vitajte pri 47. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Európska komisia tento týždeň predstavila päťbodový plán, ako zvýšiť obranu Európy, a najmä, kde na ňu vziať peniaze. V Index newslettri sa preto na tento plán a aj na to, do akej miery by vyhovoval Slovensku, pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Európa má plán, ako zaplatiť obranu
V posledných dňoch sledujeme zmeny najmä na poli zahraničnej politiky. Stretnutie Donalda Trumpa a hlavy Ukrajiny Volodymyra Zelenskeho v Bielom dome sa skončilo diplomatickou katastrofou, na čo Európa zosobnená najmä v lídroch Francúzska a Veľkej Británie zareagovala víkendovým stretnutím k riešeniu otázky bezpečnosti nielen na Ukrajine, ale aj v celej Európe.
Výsledkom je nielen deklarácia väčšej spolupráce pri mierových rokovaniach, ale aj niekoľkobodový plán európskej obrany „ReArm Europe“, s ktorým už v utorok prišla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ten by teoreticky mohol zmobilizovať 800 miliárd eur na posilnenie bezpečnosti Európy, a to viacerými spôsobmi.
Čo obsahuje plán?
- Uvoľnenie fiškálnych pravidiel na národnej úrovni. Inými slovami, Únia by aktivovala národnú únikovú doložku Paktu stability a rastu, čo by štátom dovolilo výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby im hrozili komplikácie z vysokého deficitu.
- Komisia chce štátom poskytnúť pôžičky vo výške 150 miliárd eur na investície do obrany. Nákupy by mali byť robené spoločne. Von der Leyenová konkrétne spomínala predovšetkým nástroje protivzdušnej obrany ako rakety či muníciu.
- Možnosť využiť rozpočet Únie. Šéfka Komisie chce presunúť väčšie výdavky v rámci neho priamo na obranu. Spomenula pritom konkrétne napríklad fondy kohéznej politiky.
- Príspevky zo strany Európskej investičnej banky a tiež mobilizácia súkromného kapitálu.
Nakoľko sa v rámci štátov nájde zhoda, sa uvidí. Čo sa týka Slovenska, Robert Fico celý týždeň tvrdí, že so zvýšením obranyschopnosti nebude mať problém, ak Komisia dovolí, aby sa výdavky na obranu nezapočítavali do štátneho deficitu. Prípadne, aby medzi obranné projekty boli započítané aj také, ktoré majú potenciálne duálne využitie. Stále pritom opakuje výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove. S prvým bodom by preto problém nemal mať.
Naopak, s bodom týkajúcim sa kohéznej politiky sa vraj nestotožňuje. Nechce, aby zdroje boli presmerované inde, a to aj napriek tomu, že Slovensko má opätovne žalostné čerpanie viac ako 12-miliardového balíka eurofondov a čas sa kráti.
Ak by opäť nastala možnosť využiť ich na niečo iné, ako je ich reálny účel, čoho sme boli svedkami aj pri energetickej kríze a pandémii koronavírusu, vláda by mala šťastie v nešťastí. Slovenské regióny by síce opäť nezískali to, čo im prináleží, no ministerstvo, ktoré pre rekonštrukciu vlády ešte stále nemá istého svojho pána, by sa opäť vyhlo prepadnutiu miliárd.
Ďalšie udalosti týždňa:
Vláda odsúhlasila vymenovanie Dušana Keketiho za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Minister financií Ladislav Kamenický po rokovaní vlády potvrdil, že pri nominácii na viceguvernéra NBS išlo o dohodu v rámci koalície. Poukázal na to, že ho ešte čaká ďalšie schvaľovanie. Podľa zákona má banková rada šesť členov vrátane guvernéra, dvoch viceguvernérov a troch ďalších členov. V súčasnosti nie sú obsadené miesta viceguvernérov, čo je dôvodom na doplnenie bankovej rady. Posledným viceguvernérom centrálnej banky bol Ľudovít Ódor. Keďže sa stal premiérom úradníckej vlády, tak z postu viceguvernéra vtedy odstúpil.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí so zástupcami európskeho automobilového priemyslu povedala, že chce poskytnúť výrobcom automobilov viac času na splnenie prísnejších emisných cieľov, keďže tento sektor zápasí s nízkym predajom elektroáut a tvrdou konkurenciou z krajín mimo bloku. Podľa navrhovaného plánu majú automobilky dostať tri roky namiesto ročných požiadaviek na dodržiavanie limitov, pričom celkové emisné ciele majú zostať nezmenené.
Graf týždňa: Platy konečne rástli rýchlejšie ako inflácia
Štatistický úrad dal von najnovšie správy o platoch za posledný štvrťrok minulého roka. Výsledkom je, že aj napriek postupnému spomaľovaniu si zárobky udržali nielen nominálny rast, ale aj ten reálny (po zohľadnení inflácie), a to v podstate celý minulý rok. Odolať tempu inflácie na konci roka nedokázali len dve z devätnástich odvetví slovenského hospodárstva.
Ak sa pozrieme na konkrétne čísla, priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla na konci roka 1643 eur. V medziročnom porovnaní si tak zamestnanci v hrubom polepšili približne o 74 eur. Ak zohľadníme infláciu, rast miezd sa v poslednom štvrťroku vyšplhal na 1,6 percenta.
A kde rástli mzdy najviac? Vo veľkých firmách, kde sa odmeňovanie často riadi kolektívnymi zmluvami. Firmy s 500 až 999 zamestnancami zvýšili priemerné reálne mzdy o 9,8 percenta. Druhý najvyšší rast sa udial v podnikoch s tisíc a viac zamestnancami. Za celý minulý rok im mzda reálne stúpla o 5,3 percenta.
O čom sme tento týždeň písali
Biedronka otvorila prvú predajňu
V Miloslavove, obci neďaleko Bratislavy, otvoril reťazec Biedronka, známy najmä z Poľska, svoju prvú slovenskú predajňu. Biedronka plánovala na Slovensku prvé obchody otvoriť ešte koncom minulého roka. Zámer však presúvala a v marci nakoniec zrejme otvorí len prvých päť. Do konca roka 2026 ich má byť päťdesiat. Ide o príchod väčšieho potravinového reťazca na Slovensko po dlhšom čase.
Michaela Štalmachová v článku Otvorili prvú Biedronku. Porovnali sme ceny s konkurenciou aj s Poľskom pripravila nákupný košík, do ktorého zahrnula niektoré často kupované potraviny, a porovnala ceny v Biedronke, Lidli a Tescu za rovnaký tovar.
Nemecko sa aj pod tlakom Trumpa mení
Nemecká fiškálna politika je považovaná za staromódny štandard úspornosti. To, aby politici nerozhadzovali verejné financie, zaisťuje ústavná dlhová brzda, výdavkové limity a oddanosť vyrovnanému rozpočtu. Nádejný kancelár Friedrich Merz však navrhuje ústavné zmeny, ktoré by reformovali prísne dlhové pravidlá vrátane novinky, že výdavky na obranu presahujúce jedno percento HDP by boli vyňaté z obmedzení nemeckej ústavnej dlhovej brzdy.
Už sa otvorene hovorí, že ak reforma prejde, v pláne je vytvoriť investičný fond vo výške 500 miliárd eur. Ten má zaistiť obrovské investície do kľúčových sektorov ekonomiky. Nejde iba o obranu. Päťstomiliardový fond má za cieľ dlhodobo zvýšiť ekonomickú kapacitu Nemecka, modernizovať dopravné siete, energetickú infraštruktúru a riešiť nedostatok bývania. Viac sa dočítate v článku Jozefa Tvardzíka Nemysliteľné realitou? Nemci chcú porušiť železné pravidlo, Trump Európu nakopáva.
Farmárske dotácie dostali známe mená
Dotácie patria k poľnohospodárskemu biznisu nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách Európskej únie. Nejde pritom o malé sumy. Tomáš Vašuta pripravil rebríček firiem, ktoré z dotácií získali vo februári najviac.
Do prehľadu zaradil top desiatku fariem a družstiev. Okrem výšky dotácie, obsahu a miesta realizácie podporeného projektu si všímal aj konečných užívateľov výhod prijímateľa. V niektorých prípadoch ide o mená známe z rebríčkov za predchádzajúce mesiace. Viac nájdete v Tomášovom texte Kto dostal od štátu státisíce? V rebríčku sa objavujú rovnaké mená.
Zmeny v grafikone, viac zastávok na znamenie
Od nedele, 2. marca, štátny vlakový dopravca Železničná spoločnosť Slovensko zaviedol viacero zmien v grafikone, ktorý platí od decembra minulého roka. Najvýraznejšie sa to dotkne cestovania vlakmi na Spiši, kde budú na trati výluky v dôsledku začínajúcej modernizácie kostrovej železničnej trate spájajúcej Žilinu a Košice.
Naopak, cestujúcim z Oravy sa v Kraľovanoch zlepšia prípoje do Žiliny aj do Liptovského Mikuláša. ZSSK tiež rozšírila model zastávok na znamenie aj pre zrýchlené vlaky.V článku Jozefa Ryníka Začínajú platiť zmeny v grafikone, železnice rozširujú model zastávok na znamenie sa dočítate, aké výluky sú na tratiach na Spiši, aj to, prečo pribudli zastávky na znamenie na Horehroní.
Video podcast Index: Pri transakčnej dani nevieme ani to, kto je podnikateľ
O menej než mesiac začne platiť transakčná daň. Fenomén, ktorý okrem Maďarska a Slovenska nezaviedla vláda žiadnej inej krajiny Európskej únie. A ak sa pozrieme na celý svet, má ju možno ešte Venezuela.
Vláda si od nej sľubuje veľa, už tento rok chce cez ňu vybrať vyše pol miliardy eur a o rok neskôr ešte o pár stoviek miliónov viac. Odborníci sú však skeptickí, poukazujú na chyby v dani a na potrebu ďalšej novelizácie, prípadne na chýbajúce informácie týkajúce sa rôznych špecifických situácií.
Podľa daňového odborníka a konzultanta Petra Furmaníka, ktorý bol hosťom tohto týždňového podcastu Index, je jednou z takých situácií aj to, keď živnostník okrem toho, že podniká, prenajíma aj nehnuteľnosť.
„Kombinácie týchto režimov v texte zákona nie sú. Môžeme však napríklad vychádzať z výkladu samotných autorov zákona. Tí hovoria, že aj platby súvisiace s prenájmom by mali podliehať dani. Ja sa však s takýmto výkladom veľmi nestotožňujem,“ objasňuje Furmaník.
Podobných nejasností je podľa neho viac a nechýbajú ani časti, ktoré zákon síce upravuje, v praxi sa však budú realizovať ťažko. Napríklad oznámenie podnikateľa, ktoré transakcie na jeho účte nesúvisia s podnikaním, a preto z nich nemá stŕhať daň.
Odporúčanie: Prečo clá jednoducho nebudú fungovať
Donald Trump tento týždeň zaviedol avizované clá na Kanadu a Mexiko, o ktorých rozprával už aj začiatkom februára, nakoniec ich účinnosť posunul o mesiac. Aktuálne však (s výnimkou automobilov) platia a Trump ich vo svojom utorkovom prejave v Kongrese nazýval prostriedkom, ktorý Amerike prinesie prosperitu.
Richard Baldwin, profesor medzinárodnej ekonómie na IMD Business School v Lausanne vo Švajčiarsku bol hosťom podcastu Financial Times The Economics Show, kde vysvetľoval, že clá sú nástrojom 20. storočia, ktorý v globálnom obchodnom systéme 21. storočia jednoducho nebude fungovať. V rozhovore s Martinom Wolfom vysvetľuje, ako posun ku globálnym výrobným dodávateľským reťazcom od 90. rokov a nedávna explózia vo vývoze digitálnych služieb spôsobia, že vplyv celoplošných ciel, ktoré navrhuje nová americká administratíva, bude kontraproduktívny a do značnej miery obmedzený. Vypočujte si!
