Slovenská finančná skupina Proxenta chce odkúpiť 51-percentný podiel v kubánskom štátnom podniku na výrobu kakaa v meste Baracoa. „Podpis zmluvy očakávam o dva až tri mesiace,“ povedal vlani v apríli jej šéf Pavol Kožík.
V lete však investičná zmluva stále podpísaná nebola. „Je to zapríčinené len dlhšími administratívnymi procesmi,“ presviedčal Kožík s tým, že kubánske ministerstvá podľa neho nemajú skúsenosti so zahraničným investorom, ktorý odkupuje akcie vo funkčnej továrni.
Verili sľubom Proxenty a do podniku na Kube dali tisíce. Po rokoch zarobili 37 eur Čítajte Transakcia sa nezrealizovala ani v ďalších mesiacoch. „Slovo garancia do investovania nepatrí. Môže to byť aj v prvom kvartáli budúceho roka,“ tvrdil Kožík v novembri.
Administratívne prieťahy nemusia byť jediný problém pre kubánsky projekt Proxenty.
„Ostrov slobody“ aj dekády po rozpade socialistického bloku stále riadi komunistická strana. Krajina dlhodobo čelí vážnym problémom, ktoré sťažujú život nielen bežným ľuďom, ale aj firmám a podnikateľom.
V článku sa dočítate:
- Prečo je na Kube ekonomická kríza,
- prečo na ostrove ubúda turistov,
- ako je na tom kubánske cukrovarníctvo?
Nedarí sa? Zatlačme na podnikateľov
Kuba má centrálne riadenú ekonomiku, hoci tamojšia vláda ju v posledných rokoch pootvorila zahraničným investorom a súkromnému podnikaniu. Problém je, že počas koronavírusovej pandémie sa dostala do krízy, z ktorej sa doteraz nedokázala dostať.
Pre covid na Kube skolaboval cestovný ruch, na ktorý je jej hospodárstvo silne naviazané. Rast HDP v posledných rokoch stagnuje alebo klesá. Krajinu tiež trápi vysoká inflácia, ktorá v minulom roku dosiahla takmer 25 percent.
Krízu sprevádza nedostatok pohonných látok, liekov, ale aj bežného spotrebného tovaru. Vláda musela vlani dokonca zaviesť prídelový systém na potraviny.
Navyše, príjmy obyvateľov ostávajú na nízkej úrovni. Priemerný mesačný plat na Kube sa pohybuje v prepočte okolo dvadsať amerických dolárov, čo sa odráža v slabej kúpyschopnosti domácich spotrebiteľov.
