Vitajte pri 48. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Finančné trhy tento týždeň zažívajú nevídané prepady, ktorých spoločným menovateľom je americký prezident Donald Trump. Aj preto sa na to, čo sa na burze deje, pozrieme v piatkovom Index newslettri trochu bližšie a zastavíme sa aj pri návrhu ministra financií Ladislava Kamenického zvyšovať budúci rok daň z nehnuteľností.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí, ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Trhy majú Trumpa plné zuby
Platia alebo neplatia? A ak platia, v akej výške a na ktoré krajiny? To sú otázky, ktoré si v súvislosti s Trumpovými clami v posledných dňoch kladie značná väčšina sveta. Čo totiž jednu hodinu zavedie do platnosti, tú ďalšiu už neplatí. Len tento týždeň napríklad vstúpili do platnosti 25-percentné clá na všetku oceľ a hliník, ktorá vstúpi do USA, a to bez výnimky.
Premiér kanadskej provincie Ontário Doug Ford na to zareagoval zavedením 25-percentného príplatku za vývoz elektrickej energie do Spojených štátov. Trumpova reakcia na seba, samozrejme, nenechala dlho čakať a clá na oceľ a hliník pre Kanadu zdvojnásobil na 50 percent. O pár hodín začali rokovania a obe strany svoje odvetné plány stiahli.
Najnovšie odvetu za hliník a oceľ predstavila aj Európska komisia. Jej clá na tovar z USA vo výške 26 miliárd eur by mali začať platiť 1. apríla. Amerike tak dala dostatok času na prehodnotenie rozhodnutia.
Americký prezident Donald Trump. (zdroj: TASR/AP)Aj keď zatiaľ značná časť colných plánov ostala len na papieri, prvá obeť tejto obchodnej vojny je už istá - trh. V pondelok totiž americké finančné trhy zažili výrazné prepady. Padajú pritom najmä technologické akcie. Index S&P 500 sa za posledných päť dní prepadol o viac ako tri percentá, Dow Jones a technologický Nasdaq je na tom podobne.
Nejde pritom len o nevyspytateľné clá. Trhy znepokojuje aj to, že Trump síce na jednej strane hovorí, že Amerike ide prinavrátiť bohatstvo, na druhej strane nevylúčil, že americká ekonomika tento rok skončí v recesii.
Iné to nie je ani v prípade ostatných členov Trumpovej administratívy. A keďže trhy nemajú rady chaos a neistotu, patrične reagujú.
Viac sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Akcie padajú, bitcoin stratil tretinu hodnoty. Trhy majú Trumpa plné zuby.
Ďalšie udalosti týždňa:
Slovenská vláda plánuje aj v budúcom roku pokračovať v dotáciách pre domácnosti na drahé energie. Tentoraz bude energopomoc zrejme už adresná. Ministerstvo hospodárstva totiž na rokovanie vlády predložilo návrh zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Dôvodom je podľa ministerstva hospodárstva potreba vytvorenia legislatívneho rámca na zber a analýzu údajov o príjmoch, dávkach a príspevkoch, ktoré tvoria príjmovú stránku domácností, a ďalších informácií, ako sú veľkosť a charakter spotreby energií a vody, ktoré tvoria výdavkovú stránku domácností.
Budovanie obchodných bariér a prijímanie reštriktívnych opatrení v medzinárodnom obchode obmedzuje exportný potenciál slovenských firiem a priemyslu. Uviedla to Rada slovenských exportérov, ktorá vyzýva na začatie rokovaní na národnej aj európskej úrovni s partnermi v USA s cieľom predísť obchodnej vojne.
Nájomné za byty vo väčšine slovenských miest v závere minulého roka medziročne vzrástlo o desiatky, niekde aj o stovky eur. Vyplýva to z údajov aplikácie Trhové reporty realitného portálu Nehnuteľnosti.sk. Na konci minulého roka v porovnaní s rokom 2023 najviac narástli ceny nájomného za dvojizbové byty v Bratislave I, a to o 20 percent, a trojizbové byty v mestskej časti Košice III, konkrétne o 20,59 percenta.
Graf týždňa: Kamenický sa zameral na daň z nehnuteľností
Minister financií Ladislav Kamenický cez víkend v diskusnej relácii priznal, že sa v rámci druhého konsolidačného balíčka pravdepodobne pozrie na daň z nehnuteľností. Tak by podľa neho obce a mestá získali viac peňazí (keďže práve im daň prináleží) a nemuseli by od štátu pýtať nič navyše.
O konkrétnom návrhu majú ešte prebiehať rokovania aj so zástupcami samospráv, ktorým sa však zámer pozrieť sa na dane z nehnuteľností zatiaľ pozdáva.
O tom, že sú na Slovensku príliš nízke, sa hovorí opakovane a krajine to vyčíta aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Dokazuje to aj jej rebríček, ktorý ukazuje nízky podiel výnosu dane z nehnuteľností na Slovensku v porovnaní s ostatnými členskými krajinami.
Odborníci sa preto zhodujú, že na tento typ dane sa isto treba pozrieť, otázne je, čo robiť so zvyšným daňovým mixom. Pokiaľ totiž ide o celkové daňovo-odvodové zaťaženie, to je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami privysoké.
Ďalším špecifikom, na ktoré bude treba brať ohľad pri nastavovaní výšky dane, je aj mimoriadne vysoký podiel osobného vlastníctva bytov a domov. V rámci 38 krajín OECD je v tomto prípade Slovensko na prvom mieste.
Viac sa o celej téme dozviete už v budúcotýždňovom video podcaste Index, kde bude mojím hosťom analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda.
O čom sme tento týždeň písali
Verili sľubom Proxenty, zarobili 37 eur
Beáta Kiselová Bileková s manželom investovali ešte v máji roku 2020 do kubánskeho projektu finančnej skupiny Proxenta. Presvedčilo ich, že o ňom čítali veľa pozitívnych informácií.
Kúpili si dve akcie firmy Proxenta Cuban Investment, ktorá spolu s kubánskou štátnou firmou vlastní podnik na výrobu sušienok s názvom Proxcor. Jedna akcia ich stála 9300 eur.
V čase nákupu Proxenta sľubovala investorom dividendy vo výške 15 percent ročne z ceny akcie. Prvé dividendy im však firma poslala až vlani v októbri, pričom za každú akciu dostali necelých 37 eur, čo nie je ani jedno percento z jej ceny.
Jozef Ryník v texte Verili sľubom Proxenty a do podniku na Kube dali tisíce. Po rokoch zarobili 37 eur vysvetľuje, prečo je otázna hodnota akcie Proxenta Cuban Investment, ale aj to, prečo sa akcie firmy, ktorá investuje na Kube, nedajú predať.
Štátne dlhopisy šli na dračku
Tretieho marca vláda prostredníctvom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity spustila predaj štátnych dlhopisov pre obyčajných ľudí. Predaj bol pôvodne naplánovaný do 31. marca, prípadne do vypredania. Ten však nakoniec nastal za tri a pol dňa.
V ponuke boli dva typy dlhopisov. Investor mal dvojročnú splatnosť a úrokovú sadzbu tri percentá ročne, Patriot štvorročnú splatnosť a 3,3-percentný ročný úrok.
Ministerstvo financií a Ardal pôvodne mienili vydať z každej verzie dlhopisy v objeme 200 miliónov, no pre veľký záujem ku každej emisii pridali ďalších 50 miliónov eur. Celková emisia tak dosiahla 500 miliónov eur.
V texte Jozefa Tvardzíka Po štátnych dlhopisoch sa zaprášilo. Kamenický už plánuje emisie na ďalšie roky sa dočítate, kto mal o dlhopisy najväčší záujem a aj to, kedy bude ďalšie kolo predaja.
Finančná správa bojuje s daňovými únikmi aj cez zvláštne odmeny
Ministerstvo financií ešte minulý rok spomínalo, že chce cielene bojovať proti daňovým únikom. Ich zníženiu by mali pomôcť častejšie kontroly aj vyššie pokuty. To však nie je všetko. Podľa informácií SME vedenie finančnej správy prišlo s nápadom, ako svojich zamestnancov odmeňovať za kontroly.
Za odmenu by mali dostávať tri percentá z výšky pokuty, ktorú vyrubia podnikateľovi, ak pochybil pri používaní elektronickej registračnej pokladnice. Napríklad, ak nevydal bloček.
Odmenu by mal dostať kontrolór, ktorý urobí rozhodnutie o pokute. Pritom nemá byť rozhodujúce, či daňový subjekt túto pokutu aj zaplatí. Finančná správa túto informáciu nepoprela ani nepotvrdila.
Viac sa dočítate v texte Michaely Štalmachovej Sporné odmeny, vyššie pokuty aj častejšie kontroly. Takto finančná správa bojuje s daňovými únikmi.
Jeden z najväčších projektov v Petržalke nepochodil
Jeden z najväčších petržalských realitných projektov rieši odmietavý postoj od magistrátu. Mesto vydalo negatívne záväzné stanovisko k druhej etape projektu Soho Bratislava, ktorý bol dlho známy aj pod menom Petržalka City.
Developer projektu Iuris Group tak bude musieť v ďalšom priebehu povoľovania meniť projektovú dokumentáciu. Projekt má pritom do Petržalky priniesť stovky nových bytov.
Tomáš Vašuta v texte Jeden z najväčších projektov v Petržalke nepochodil. Musí robiť zmeny približuje históriu projektu a aj to, čo mestu na ňom aktuálne prekáža.
Video podcast Index: Ľudia už cítia nižší daňový bonus. Vinia však zamestnávateľa, nie štát
Marec je mesiacom daňových priznaní z príjmu. Ak sa niekto nerozhodol pre odklad, práve v týchto týždňoch rieši, ako správne vyplniť tlačivá a následne aj odviesť daň zo svojich príjmov štátu. A popritom všetkom nezabudnúť na nič nové, čo sa v zákone za rok objavilo.
Mnohých môžu miasť napríklad zmeny v daniach, ktoré vláda predstavila v rámci konsolidačného balíčka na tento rok a od januára sú v platnosti. Jednou z nich je daňový bonus.
V aktuálnom daňovom priznaní za minulý rok ešte síce platí jeho pôvodná výška, daňový poradca Martin Tužinský, ktorý bol hosťom tohtotýždňového video podcastu Index, sa však už dnes stretáva s tým, ako sú zamestnanci nahnevaní na zamestnávateľov za to, že im od januára vyplácajú nižšiu mzdu. „Neuvedomujú si, že zásah bol urobený zo strany štátu, nie zamestnávateľa,“ objasňuje Tužinský.
Zároveň je podľa neho problém aj to, že sa daňové zákony menia aj viackrát za rok. Podchytiť všetky nuansy nie je jednoduché. Iba v prípade daňového bonusu na zaplatené úroky platia dva typy podmienok na jeho uplatnenie podľa toho, kedy človek, ktorý sa chce o bonus uchádzať, úver získal.
Odporúčanie: Môžeme sa spoľahnúť na kilometre podmorských sietí?
Pamätáte si správy spred pár týždňov o tom, ako v Baltskom mori nastalo niekoľko incidentov, pri ktorých formálne civilné lode ťahaním kotvy po morskom dne poškodili niekoľko telekomunikačných káblov medzi štátmi obklopujúcimi Baltik?
Švédsko vzalo situáciu vážne a okrem výroku o tom, že už nie je v stave mieru, hoci zatiaľ ani vo vojne, fyzicky posilnilo svoju prítomnosť na otvorenom mori. Nie je však jediné. Svoju prítomnosť v tejto oblasti posilnili aj Fíni či Nóri.
Množstvo incidentov, pri ktorých sa nedala vylúčiť zámernosť, sa totiž stupňuje a vlády, ale aj súkromné spoločnosti si začínajú oveľa viac uvedomovať zraniteľnosť tejto podmorskej infraštruktúry.
Medzi mierom a vojnou. Na Baltské more posielajú bojové lode aj Švédi Čítajte Ak by vás zaujímala história podmorských káblov, ktoré dnes zabezpečujú až 95 percent internetovej komunikácie na celom svete, odporúčam podcast The Inquiry od BBC News.
Časť z 5. marca rozoberá nielen to, že v otázke bezpečnosti krajín ide o sivú zónu, keďže väčšina káblov je hlboko v mori nechránená, ale aj to, či sú súčasné káble dostatočne silné aj do budúcna a akú rolu v ich prípade zohrá kvantová technológia.
