Autor je riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Konsolidačné zmeny v DPH, v rámci ktorých koalícia sľubovala skoncovať s daňovým zvýhodnením nezdravých sladkostí, sladených nápojov či slaných pochutín, už prešli druhou opravou. O technických detailoch píše v článku Michaela Štalmachová.
Pôvodná jednoduchá myšlienka – zvýšiť DPH na tieto produkty z 19 na 23 percent – sa v praxi ukázala ako omnoho zložitejšia.
Otázka, či má štát prostredníctvom daní paternalisticky usmerňovať správanie ľudí, je skôr vecou politického presvedčenia – ľavicovo-pravicového, liberálno-konzervatívneho. V tomto prípade tak či tak nejde o boj za zdravšiu výživu, ale o napĺňanie rozpočtu, pričom zdaňovanie „negatívnych externalít“ slúži ako pohodlná argumentačná skratka.
Opravujeme a opravujeme
Na čom by sme sa mali zároveň zhodnúť všetci, je potreba kvalitných zákonov, akokoľvek s nimi nesúhlasíme. Ak poviem, že idem na dovolenku do Chorvátska, nechcem sa omylom ocitnúť vo Vietname.
Rovnako, ak na tlačovke odprezentujeme zvýšenie DPH na sladkosti, určite nechceme nechtiac zvýšiť aj sadzbu na dietetické nápoje kategorizované ministerstvom zdravotníctva. A ak oznámime, že sa to dotkne slaných pochutín, očakávame, že pôjde o všetky slané pochutiny bez rozdielu.
Práve tu sa ukazuje, aké škodlivé je hnať zákony rýchlikom cez parlament. Obchádza sa takmer každý mechanizmus, ktorý má odhaliť chyby. Následky sú jasné: najprv minulý týždeň parlamentný výbor pre financie a rozpočet opravoval zoznam, keď sa do základnej 23-percentnej sadzby dostali (okrem iného) aj dietetické potraviny – enterálna a sondová výživa používaná napríklad pri onkologických ochoreniach, metabolických poruchách či neurologických diagnózach.
A tento pondelok zas výbor pre hospodárske záležitosti schválil ďalší pozmeňujúci návrh, pretože sa, naopak, pravdepodobne pozabudlo na to, že niektoré „nezdravé“ slané pochutiny – citujúc z návrhu „slané pekárenské výrobky typu muffiny, praclíky alebo slané koláče“ –, zostali zaradené v kategórii, ktorá mala ostať v zníženej sadzbe.
Nie je to pritom prvýkrát. Len pred pár mesiacmi som písal o tom, ako koalícia opravovala zníženú DPH na bezlepkové múky.
Zamotávame sa vo výnimkách
Ako sa to môže stať? Vysvetlenie je jednoduché a vôbec nechcem spochybňovať expertízu úradníkov a úradníčok na ministerstve financií. Ale čo iné čakáme, keď skombinujeme strmhlavé tempo schvaľovania návrhov s komplikovaným mechanizmom fungovania znížených sadzieb DPH.
Do zákona sa totiž nedá napísať: „Z moci kráľa buď vyššia DPH na všetko nezdravé.“ Musíme sa riadiť colným sadzobníkom, ktorý má vyše tisíc strán. Napríklad nealkoholické pivo – ktorého ponechanie v 19-percentnej sadzbe sa tiež dostalo do návrhu z finančného výboru –, má kód „2202 91 00“.
Lenže v rámci jedného kódu sú často aj potraviny, ktoré zmenou nechceme zasiahnuť. Preto sa pridávajú ďalšie výnimky, až jedna položka z navrhnutej zníženej sadzby vyzerá takto – na ilustráciu jeden citát:
„ex 19 Prípravky z obilnín, múky, škrobu alebo mlieka; cukrárske výrobky - len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem tovaru číselného znaku 1901 20 00 na prípravu pekárskeho tovaru číselného znaku 1905 20, 1905 31, 1905 32, 1905 90 45 alebo tovaru číselného znaku 1905 90 55, tovaru číselného znaku 1904 10 a 1904 20 s pridaným cukrom podľa osobitného predpisu1a) alebo zložkou podľa osobitného predpisu1b) alebo tovaru číselného znaku 1905 20, 1905 31, 1905 32, 1905 90 45, 1905 90 55, 1905 90 70, 1905 90 80, s výnimkou tovaru, ktorý je dietetickou potravinou podľa osobitného predpisu 1c) a ktorý je zverejnený v zozname podľa osobitného predpisu 1d), a tovaru číselného znaku 1905 90 80, ktorým je pekársky výrobok obsahujúci menej ako 5 hmotnostných percent sacharózy, invertného cukru alebo izoglukózy a neochutený alebo neosolený extrudovaný alebo expandovaný výrobok a okrem tovaru uvedeného v bode 2.“
A tak sa dostávame do čoraz zamotanejšej situácie, keď napríklad v kóde 1905 90 80 máme súčasne „nezdravé“ slané koláče aj „zdravé“ neochutené kukuričné chrumky pre malé deti a musíme ísť do výnimiek z výnimiek.
Na konci dňa z toho vychádza systém ad absurdum. Snažíme sa o veľký sociálne spravodlivý inžiniering, no výsledok je neistý. Paradoxy zostávajú, tu je pár príkladov:
- majiteľ psa sa môže pýtať, či je nealkoholické pivo naozaj dôležitejšie než granule pre jeho štvornohého spoločníka, na ktoré sa vzťahuje 23-percentná DPH;
- dietetická strava pre ľudí s metabolickými problémami je za 19 percent, hamburger vo fastfoode za 5 percent – ale ten istý hamburger objednaný cez aplikáciu už za 19 percent;
- rastlinná alternatíva pre človeka s intoleranciou na laktózu je v 19-percentnej sadzbe, kým klasické mlieko za 5 percent;
- luxusný hotel má DPH 5 percent, ale byt v novostavbe pre mladú rodinu až 23 percent.
Nie je problém, ak sa koalícia rozhodne podporiť pivovarnícky segment či gastro a hotelierstvo. Rovnako nemá byť cieľom stavať sadzobník DPH podľa potravinovej pyramídy. Ale mohli by sme v tom predsa len urobiť nejaký poriadok.
Článok vyšiel s podporou Inštitútu moderného spotrebiteľa.
