Celosvetový investigatívny projekt odhaľuje, kto profitoval z utajených účtov v daňových rajoch.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Predstavte si rozpočet najväčšej ekonomiky na svete Spojených štátov a svetovej trojky Japonska dokopy. Teda niečo medzi 21 až 32 biliónmi dolárov.
Asi taký objem peňazí si ukrýva množstvo bohatých klientov v daňových rajoch ako Kajmanie či Panenské ostrovy, vo Švajčiarsku alebo v Paname.
Takýto odhad zverejnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) so sídlom vo Washingtone. Viac ako rok v spolupráci s novinármi zo 46 krajín mapovali, kto a ako uniká pred domácimi daňami.
Väčšie než WikiLeaks
Kto je tam
- Oľga Šuvalovová: manželka ruského vicepremiéra,
- Tony Merchant: manžel kanadskej senátorky,
- Jean-Jacques Augier: pokladník Hollandovej kampane,
- Ilcham Alijev: prezident Azerbajdžanu,
- Bidzina Ivanišvili: premiér a najbohatší Gruzínec.
K dispozícii mali stonásobne viac dát, ako keď WikiLeaks zverejnili americké depeše v roku 2010.
Všetko sa začalo pred rokmi, keď sa šéf investigatívneho konzorcia Gerard Gyle dostal k čiernej skrinke s 260 gigabajtmi informácií.
„Je to väčšie ako WikiLeaks, keď hovoríme o rozsahu a rôznej podobe informácií, ako aj o počte zahraničných novinárov, ktorí sa do toho zapojili,“ hovorí SME šéf investigatívy britského denníka Guardian David Leigh.
Na rozdiel od WikiLeaks na tom „pracovali profesionálni novinári a nie aktivisti“.
Britský novinár dúfa, že pátranie po offshorových klientoch sa neskončí zatknutím whistleblowerov, ako sa to v prípade depeší stalo americkému vojakovi Bradleymu Maningovi.
Slovenská polícia pátra
Investigatívni novinári sa prehrabávali v databáze s dvomi miliónmi emailov a detailnými údajmi o 122-tisíc offshorových spoločnostiach zo 170 krajín sveta.
Či sú medzi ich majiteľmi aj Slováci, do štvrtka nebolo jasné. V najbližších dňoch konzorcium zverejní ďalšie mená majiteľov účtov v daňových rajoch.
Slovenský policajný prezident Tibor Gašpar priznáva, že „v mnohých prípadoch ekonomickej kriminality požadujeme právnu pomoc práve z týchto krajín“.
Oficiálne však prípad politika s tajnými účtami ešte neriešili. Najznámejšia je kauza úradníkov zo Slovenskej správy ciest v kauze Branisko, ktorí vraj mali uložené úplatky vo Švajčiarsku.
Ak by sa aj objavilo konto slovenského politika, nemusí to byť hneď trestný čin, ak dokáže, že peniaze získal legálne. Politici na Slovensku nemusia zverejňovať, koľko majú na účtoch našetrené.
Strany pritom práve teraz diskutujú o tom, či by ich majetkové priznania mali byť oproti terajším vágnym údajom podrobnejšie.
Hollandove trapasy
Britský denník Guardian pri vyšetrovaní zistil, že daňové raje sú obľúbené rovnako medzi politikmi zo Západu, ako aj z Východu.
Zverejňovanie údajov z databázy zahanbilo francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda.
Pokladník jeho predvolebnej kampane, známy vydavateľ JeanJacques Augier, mal s čínskym politikom offshorovú firmu na Kajmanoch.
Ľavicový prezident pritom doma tlačí na vysoké zdanenie najbohatších Francúzov. Navyše predtým Hollandov exminister pre dane Jérôme Cahuzac klamal, že nemá peniaze vo Švajčiarsku.
Putinov hnev
Na zozname prominentných majiteľov offshorových účtov je aj Oľga Šuvalovová, manželka ruského vicepremiéra a dobrá známa ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ten po sérii škandálov tajných účtov a zahraničných nehnuteľností medzi poslancami dumy tento týždeň nariadil politikom, aby do troch mesiacov zrušili svoje zahraničné aktíva.
Šuvalovovej rodina podľa Wall Street Journal zarobila na akciách Gazpromu do sto miliónov dolárov.
Tajný účet zrejme bude stáť kariéru podpredsedu mongolského parlamentu a exministra financií Bayartsogta Sangajava. „Nemal som to tajiť,“ spytoval si svedomie pre Guardian.
Offshorové zemetrasenie
„Získaný archív ukazuje, ako sa offshorové finančné tajomstvo začalo agresívne šíriť po svete a povoľuje bohatým, aby unikli daniam,“ hovorí šéf konzorcia Gerard Ryle.
Aj kríza na Cypre podľa neho ukázala, ako môže offshorový systém otriasť stabilitou celej krajiny.
