Článok pokračuje pod video reklamou
Slovák sa chtiac-nechtiac musí v posledných mesiacoch cítiť ako skalný prívrženec starogréckeho filozofa Sokrata. Tiež „vie, že nič nevie“.
Najprv to boli dlho zavádzané protikrízové opatrenia, ktorých sa akosi nevedel dočkať, teraz sú to protipandemické nariadenia, v ktorých sa už musel stratiť. A aj keď si chvíľu myslel, že aspoň tuší, koľká bije, tak kozmickou rýchlosťou o toto zdanie zas a opäť prichádzal. Čo platilo včera, je história, čo bude platiť zajtra, môže hádať.
A, bohužiaľ, pravidlá sa ani tak nemenia na základe odporúčaní expertov, ako skôr na základe nálad ľudu na facebooku.
Súvisiaci článok Ako chcú riešiť top problémy Slovenska? Poznáme Hegerov návrh reforiem Čítajte O čom sme si však mohli skutočne dávno povedať, že nič ničúce nevieme, bolo to, ako zásadne ideme zmeniť krajinu, v ktorej žijeme.
Čo sa v nej konečne podarí opraviť, keď na hraniciach čakajú miliardy eur z Európskej únie a my len musíme vymyslieť, ako ich k nám vpustiť. Či bude prioritou konečne funkčná digitalizácia, alebo čisté rieky, svieži vzduch a zachované lesy pre ďalšie generácie. Či nebodaj zdravotníctvo, vzdelanie a veda? Funkčné podnikateľské prostredie, znižovanie regionálnych rozdielov, dôraz na inovácie a kreatívnu ekonomiku?
Vláde sa dlhé týždne dokonale darilo hrať mŕtveho chrobáka a z plánu obnovy sa stal šanón s nálepkou Prísne tajné! Napriek tomu, že reformy malo predpovedať reformné leto prešpikované konferenciami a diskusiami.
Nestalo sa. Aj po lete sa verejnosť aspoň o smere, ktorým vláda a ňou (dobre) vybraní experti uvažujú, dozvedela len z uniknutého dokumentu. Mimochodom, na INDEXE ste ho mohli nájsť ako prví.
Plán koloval po verejnom priestore, no ministerstvo financií zaryto mlčalo. K rozčarovaným pozorovateľom toho, ako sa za zamknutými dverami diskutuje o víziách, ktoré môžu zásadným spôsobom reálne zlepšiť Slovensko, sa začiatkom mesiaca pridala aj centrálna banka. Tá musela ústami guvernéra Petra Kažimíra priznať, že o reálnej podobe dokumentu tiež nič nevie. A len odporučila, na čo by sa pri reformách sústredila ona.
Na Slovensku nemáme úradnícku vládu. Určite je pozitívne, že na takom zásadnom dokumente sa podieľajú špičkoví slovenskí experti, ale vo výsledku to budú čelní predstavitelia štátu, ktorí jeho znenie potvrdia. A mali by ho aj patrične odkomunikovať – už v prípravnej fáze.
Októbrové číslo mesačníka INDEX.V titulkovom rozhovore októbrového čísla mesačníka INDEX (v predaji od stredy 7. októbra) Ivan Mikloš okrem iného tvrdí, že mu v otázke prípravy zásadných reforiem chýba práve silné politické líderstvo. Lebo bez neho úspešné naštartovanie nepôjde, ani keď sa pod reformy podpíšu najmúdrejšie hlavy krajiny.
Varuje, že Slovensko je na tom každý rok horšie a reformy sú nevyhnutné aj bez hutnej finančnej injekcie. Tá podľa neho dokonca môže byť prekliatím, najmä ak sa politici pre reformy rozhodnú len pod „ťarchou“ miliárd z EÚ. Navyše, reformy treba zavádzať vo všetkých oblastiach.
Podnetná verejná diskusia by ešte stále mohla prebehnúť. Dokument síce posielame do Bruselu už v polovici októbra, no aj potom bude dosť času, kým sa schváli jeho finálna podoba a definitívne sa určí, ktoré oblasti zažijú svoju renesanciu.
Problémom skôr je, aký signál vypúšťa vláda do verejného priestoru. Že je lepšie, keď sa rozhodne o nás bez nás a čakať máme v sladkej nevedomosti, že vieme, že nič nevieme. Lebo veď oni to už nejako zariadia.
