Požiadavky firiem na zvýšenie efektivity práce i vlastné posúvanie hraníc toho, čo počas dňa zvládneme, nás dostávajú pod neustály tlak.
Ak je krátkodobý, pomôže k lepším výkonom, ale ak je každodennou súčasťou, môže prerásť do chronického stresu, do psychických problémov až chorôb.
Padnúť do tohto stavu môže každý, kto nedokáže povedať nie a svoju prácu miluje natoľko, že jej obetuje voľný čas, rodinu i svoju vlastnú hodnotu.
Jeden z prejavov duševnej nestability, ktorá je spätá s nezdravým pracovným režimom, je syndróm vyhorenia.
Psychológovia naň upozorňujú už roky, ale mnohí si ho uvedomia až na vlastnej koži, keď odmietajú vstať z postele a v hlave sa im hemžia pochmúrne myšlienky nezmyselnosti všetkého, čo robia, hoci kedysi to tak milovali.
A psychická letargia zďaleka nepostihuje len vyšťavených manažérov.

Aktivity po okraj pohára
„Začalo to miernymi zdravotnými problémami, ktoré som najprv ignorovala. Neskôr sa pretavili do chronickej choroby,“ opisuje svoje pocity Veronika Andrejková z Kapušian neďaleko Prešova.
Náznaky vyhorenia sa u nej začali objavovať už na strednej škole. Ako veriaca sa aktívne zapájala do komunít, kde vymýšľala programy pre mladých ľudí.