Spotrebitelia sa pri nakupovaní väčšinou riadia emóciami a pri rozhodovaní využívajú množstvo skratiek. V Rakúsku môžu mať širší výber kvalitných potravín, ale úsudky si vytvárajú na základe malej vzorky.
O tom, ako funguje ľudský mozog v obchode, hovorí pre INDEX behaviorálny ekonóm a spoluzakladateľ spoločnosti Mindworx Matej ŠUCHA.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako nakupovanie súvisí s pocitom vyššej životnej úrovne
- Že skratky v nákupnom rozhodovaní nemusia byť škodlivé
- Že influencerov nemajú len mladí ľudia
- Či si firmy musia naprávať imidž v otázke dvojitej kvality produktov
Európska komisia nedávno vydala správu o dvojakej kvalite potravín, ktorá zistila, že senzorické rozdiely v potravinách v jednotlivých štátoch EÚ síce sú, ale to ich ešte nedelí na kvalitnejšie západné a menej kvalitné východné. Presvedčí to spotrebiteľov na Slovensku?
Sladšia kola, orieškovejšia Milka. Delia sa potraviny na východné a západné? Čítajte Určite nie. Vidíme to aj na korone či očkovaní, že ľudia sa málokedy nechajú presvedčiť faktami. Úsudky si tvoria skôr na základe anekdotálnych dôkazov. Počujem príbeh o niekom, kto našiel niečo v slovenskej šunke, potom si kúpil takú istú v Rakúsku a bola oveľa lepšia.
Takýto „dôkaz“ sa veľmi ťažko môže porovnávať s faktami, pretože na naše emócie vplýva silnejšie. A my sa väčšinou riadime emóciami. Keď máme nejaké presvedčenie, nesnažíme sa hľadať objektívne informácie, ale také, ktoré nám ho potvrdzujú.
To je aj dôvod, prečo niekto, kto verí, že vakcíny spôsobujú autizmus, môže naraziť na tisíc internetových stránok, ktoré hovoria, že to nie je pravda, ale keď objaví jednu, ktorá hovorí opak, tak si ju vytlačí a bude sa ňou oháňať.
To isté sa deje aj v prípade potravín. Ak sú ľudia presvedčení, že keď prejdú cez hranice, všetko je kvalitnejšie, budú hľadať dôkazy, ktoré podporia toto presvedčenie.
Chceme byť lepší ako ostatní
Prečo vlastne veríme, že na Západe sú lepšie potraviny a tráva zelenšia? Je to našou historickou skúsenosťou?
