Podnikateľského ducha v sebe manželia Homolovci objavili už počas bývalého režimu. Igor Homola pracoval vo Výskumnom ústave zváračskom a vo voľnom čase v garáži opravoval autá, vlastným nákladiakom sťahoval tovar a na južnom Slovensku predával hnoj záhradkárom. Gabriela Homolová bola odbornou asistentkou na vysokej škole a po večeroch prekladala odborné texty z nemčiny.
Keď sa po Nežnej revolúcii otvorili možnosti seriózneho podnikania, Homolovci nemali čo riešiť. Vo svojom rodinnom dome na Dlhých dieloch v Bratislave rozbehli biznis, ktorý rozvíjajú celých uplynulých tridsať rokov.

Po roku 1989 sa na Slovensko začali vo veľkom dovážať nové i ojazdené autá. Ako povestné huby po daždi preto prakticky v každej dedine vznikali nové autoservisy, za ktorými stáli napríklad technici či šoféri nákladiakov z roľníckych družstiev. Spolu s tým rástol aj dopyt po špeciálnej autoservisnej technike.
Tohto potenciálu sa chopili Homolovci. "Mnohí ľudia si nás mýlia s autoservisom, ale to my nerobíme. My autoservisy zariaďujeme strojmi, ktoré zapájame, opravujeme a kalibrujeme," vysvetľuje Gabriela Homolová.
- Príbeh spoločnosti Homola prinášame v rámci seriálu Rodinné firmy.
Rodinná tragédia a nástup novej generácie
Prvé roky podnikania boli divoké. Z rodinného domu sa stala firma, ktorá na začiatku nemala ani telefónnu linku (využívali tú od susedky).
Faktúry písali na písacom stroji a keďže banky v tom čase ešte malým podnikateľom neposkytovali úvery, Homolovci investovali len toľko, koľko zarobili.

Ako bonus po dome behali dve malé dcéry. Gabriela Homolová sa vo firme primárne starala o účtovníctvo a administratívu, popritom varila deťom a vozila ich na krúžky.