Jedni sú globálne uznávanou firmou, ktorej sa podarilo vlastným produktom nadviazať najužšiu spoluprácu so svetovým gigantom Microsoft. Boli pritom skutočnými vizionármi, na softvér pre mobily cielili dávno pred prvým iPhonom a masívnym nástupom smartfónov.

Druhí dodávajú nábytok pre Ikeu a zásadne pozdvihli tradičný biznis s drevom na novú úroveň pomocou robotizácie a automatizácie. A ďalší úplne transformovali svoje podnikanie z výroby fólií na ich recykláciu. Vďaka moderným strojom jej každý mesiac spracujú vyše tisíc ton a tržby im raketovo rastú.
Ak by ste mali dojem, že je reč o nadnárodných firmách zo Západu, nie je to tak. Vo všetkých prípadoch ide o slovenské spoločnosti, postavené na nápadoch a ich úspešných realizáciách domácimi podnikateľmi.
Resco, Lukamasiv a Re-plast sú čerstvými držiteľmi ocenenia FéliX Business Award, ktoré INDEX spolu so Slovenskou sporiteľňou odovzdával v tomto roku už po tretí raz.
Prečo to vlastne robíme? Načo udeľovať ceny a dlhodobo písať o úspechoch podnikateľov, ktorí už vlastne sú ocenení prosperujúcimi firmami? A uznanie často nedosiahli len doma, ale aj za hranicami?
Lebo v slovenskom marazme nevyhnutne potrebujeme nielen nádej, ale aj hmatateľné dôkazy, že nie sme len krajinou diletantov, konšpirátorov a podvodníkov. Že keď už čoraz ťažšie hľadáme kompetentných predstaviteľov štátnej moci, hovorme o nich a nachádzajme ich viac na iných úrovniach. Aj medzi slušnými podnikateľmi.
Pred rokom som si na tomto mieste kládol otázku, či sa nestretávame čoraz častejšie s porazeneckým „najvyšší čas odtiaľto vypadnúť“. A po septembrových voľbách je to opäť téma, ktorá sa dostáva do popredia. Koľko ďalších šikovných ľudí ešte rezignuje, utečie a oslabí šancu Slovenska na nevyhnutné reformy?
Zmení sa teraz niečo zásadne, keď vieme, že najbližšie roky budú o osude krajiny rozhodovať aj konšpirátori v straníckych tričkách? Veď pri pohľade na niektoré ministerské kreslá to vyzerá tak, že sa úplne rezignovalo už aj na zdanie odbornosti.