Vitajte pri 7. vydaní Index newslettra.
Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Robert Fico už nejaký ten čas tvrdí, že s Európskou komisiou vedie „mimoriadne tvrdú, odbornú a politickú debatu“. V skutočnosti však slovenská vláda opakovane nedostatočne odpovedá na otázky komisie, čo to v posledných mesiacoch urobila s Trestným zákonom na Slovensku, a ako chce teraz ochrániť európske peniaze.
Tento týždeň sa tak v Index newslettri dozviete, čo Brusel Slovensku vyčíta a nakoľko sú neschopnosťou slovenskej vlády obhájiť sa, ohrozené miliardy z únie. Pri peniazoch ostaneme aj v prípade grafu, v ktorom tentokrát priblížim, nakoľko majú Slováci obavy z chudoby na dôchodku, a čo robiť, ak sa nechcete spoliehať len na štát.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
Téma týždňa: Prepad miliárd z eurofondov
Jeden, druhý, tretí. Slovenská vláda si v „schránke“ našla už tretí list od Európskej komisie. Tá ju totiž opakovane žiada o vysvetlenie svojich posledných krokov. Novela Trestného zákona, ale aj zavedenie riadneho trinásteho dôchodku, či stále chýbajúce výdavkové limity v rozpočte, totiž podľa nej nielenže idú proti viacerým míľnikom z Plánu obnovy, ale priamo ohrozujú transparentnosť čerpania Európskych peňazí.
Prečo?
- Vláda totiž zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý sa okrem iného zaoberal aj prešetrovaním vážnej ekonomickej trestnej činnosti. Jeho prokurátori zároveň skončili na oddeleniach Generálnej prokuratúry, ktorá s trestným právom nemajú nič spoločné.
- Komisia sa preto obáva, že Slovensko nebude schopné dostatočne ochrániť európske peniaze pred podvodmi. Zároveň tvrdí, že nemá dostatočné mechanizmy na odhaľovanie prípadných machinácií a pýta sa, čo sa to vôbec stalo s prokurátormi ÚŠP po jeho zrušení.
Čo sa čaká od Slovenska?
- Vláda, konkrétne ľudia okolo vicepremiéra pre eurofondy Petra Kmeca, musia patrične vysvetliť, čo sa to tu u nás deje. Pokúšali sa o to už dvakrát, zrejme ich argumenty neboli dostatočné.
- Najnovšie premiér Robert Fico nepravdivo vyhlasuje, že komisia žiada odpovede a hrozí stopnutím eurofondov kvôli výsledkom prezidentských volieb, a nie kvôli prešľapom jeho vlády. Ide však o zavádzajúce tvrdenie, keďže posledný list vláda dostala 28. marca, teda pred 2. kolom.
Čo sa bude diať ďalej?
- Komisia zatiaľ zastavila iba posudzovanie štvrtej žiadosti o platbu vo výške viac ako 900 miliónov eur (predchádzajúce tri dokopy za približne dve miliardy sme už úspešne obdržali). Ak ale vláda svoje konanie nevysvetlí, ohrozených môže byť celá zostatková suma, nielen štvrtá platba, teda takmer štyri miliardy eur.
- Slovensko tieto peniaze bytostne potrebuje. Mali totiž financovať početné investície, ktoré nadväzujú na už dosiahnuté reformy. Mnohé z projektov sú už zároveň vysúťažené a bol by problém len tak ich zastaviť.
Ktoré konkrétne projekty sú ohrozené, sa dozviete v texte Jana Krempaského Slovensko môže prísť o štyri miliardy z plánu obnovy. Aké projekty sú ohrozené?
Ďalšie udalosti týždňa:
Od mája zdravotné poisťovne prestávajú poskytovať zubný benefit. Rezort zdravotníctva to odôvodnil tým, že benefit už splnil svoj účel a treba hľadať nové alternatívy. Komora zubných lekárov je však proti. Možnosť nechať si čiastočne preplatiť ošetrenie zubov podľa nich na pacientov fungovalo motivačne. Navyše, ľudia vďaka nemu absolvovali aj preventívne prehliadky, ktoré boli podmienkou získania finančného príspevku.
Je možné, že do leta Európska centrálna banka (ECB) zníži úrokové sadzby. Dôvodom je spomalenie inflácie v eurozóne. Objavujú sa aj informácie, že tento rok sú možné aj viac ako tri zníženia úrokov. Vývoj však ešte môže ovplyvniť situácia na Ukrajine a na Blízkom východe. Uviedol to člen Rady guvernérov ECB a guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn.
Ministerstvo financií plánuje zmeniť zákon o DPH tak, aby minimalizovalo daňové úniky a medzery pri odpočítaní dane. Novelou zákona plánuje zaviesť špecifické opatrenia na odpočítanie dane, ako aj jeho opráv a úprav. Do pripomienkového konania by sa mala dostať v júni.
Graf týždňa: Máme strach z chudoby na dôchodku
Budem mať z čoho na dôchodku žiť? To je otázka, ktorá podľa najnovšieho Indexu prosperity Slovenskej sporiteľne trápi až 63 percent ľudí na Slovensku. Aj keď nejde o najhorší výsledok v rámci Európskej únie (ten dosiahlo Poľsko a Maďarsko), za priemerom únie zaostávame až šesť percentuálnych bodov a celkovo sme sa umiestnili v horšej skupine štátov.
Vôbec pritom nejde o prekvapivý výsledok. Hlavným dôvodom je demografia, ktorá budúcim dôchodcom vôbec nepraje. V súčasnosti totiž na 1,1 milióna penzií, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, pracuje 2,5 milióna ľudí. V horizonte 15 až 20 rokov je pravdepodobné, že tento pomer sa vyrovná jedna k jednej, čo je neudržateľné. Prvý pilier je tak defakto neudržateľný.
Ak sa k tomu pridajú neustála neistota okolo druhého piliera, ktorú v posledných mesiacoch vláda Roberta Fica umocnila ďalší zmenami (zníženie odvodu z 5,5 percenta na štyri), ľudia oprávnene nadobudli pocit, že sa musia spoliehať hlavne na seba a na investovanie úspor mimo dva štátne piliere.
Navyše, zrejme ešte nie je koniec. Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš sa vyjadril, že by nebolo odveci zaviesť do II. piliera garancie výnosu na päťročnej báze. Inými slovami, ak by fond (akýkoľvek) neskončil v pluse, sporiteľovi by stratu vykryla DSSka, čo, ako sme videli už v minulosti, nemusí vôbec dopadnúť dobre.
Je zjavné, prečo II. pilier zmenili tak rýchlo. A toto ešte nemusí byť koniec (rozhovor) Čítajte Ak vás téma dôchodku tiež trápi, v podcaste Index som sa o možnostiach investovania peňazí po svojom rozprávala s viacerými odborníkmi. V septembrovej časti s investičným stratégom Michalom Nalevankom napríklad rozoberám, kam peniaze vložiť, ak máte k dispozícii niekoľko tisíc eur, ale aj ak vám ide skôr o pravidelné mesačné príspevky.
O čom sme tento týždeň písali
Prečo máme najdrahšie tankovanie?
Liter benzínu za 1,7 eura. Taká je cena na pumpách v rámci Slovenska, čo inými slovami znamená aj najdrahšie tankovanie v regióne. V Rakúsku stojí 1,664 eura, v Maďarsku ho kúpite za 643 forintov (1,63 eura), v Česku liter benzínu stojí 39,70 koruny (1,57 eura) a v Poľsku dokonca 6,70 zlotých, čo je len 1,55 eura za liter. Spraviť si výlet a tankovať za hranicami je tak opäť výhodné.
O dôvodoch drahšej nafty a benzínu píše Jozef Tvardzík v texte Prečo tankujeme najdrahšie v regióne? Samotný benzín nestojí ani euro. Dozviete sa aj to, aký vplyv má na ceny konflikt na Ukrajine a na Blízkom východe.
Influencerky lákajú na rýchle bohatstvo
Viacerí slovenskí influenceri v súčasnosti propagujú rýchle zárobky prostredníctvom aplikácie Eaconomy. Vraj stačí počúvať obchodné signály, ktoré cez sociálne siete odošle umelá inteligencia. Skúsenosti s investovaním? Tie vraj netreba!
V článku Že je to pyramída? Nevadí. Influencerky lákajú na rýchle zbohatnutie na burze od Jozefa Ryníka sa dozviete, či sa dajú peniaze na burze zarobiť kopírovaním obchodných odporúčaní, a čo si o celom influencerskom šialenstve myslia odborníci na financie.
V tichosti prepúšťajú aj ďalší
Len minulý týždeň sme informovali o tom, že spoločnosť IBM na Slovensku hromadne prepúšťa. Nie je však jediná. Výpovede už dáva aj AT&T, ktorá u nás podniká cez divíziu AT&T Global Network Services Slovakia a v skratke poskytuje podporu, správu a rozvoj siete.
Zatiaľ nie je jasné presné množstvo ľudí, ktorí výpovede dostanú, prepúšťanie sa však týka pobočiek v Bratislave, aj v Košiciach. V článku Jozefa Tvardzíka IBM v tichosti prepúšťa AT&T. V Bratislave aj Košiciach to môžu byť stovky ľudí sa dočítate, kedy prepúšťanie začalo a aj jeho dôvody.
Ako politici využívajú cirkev vo svoj prospech
Len prednedávnom sa vo veľkom riešilo vyjadrenie vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva kultúry Štefana Kuffu na omši. Za ministerstvo totiž verejne prisľúbil, že chce iniciovať intronizáciu Krista za kráľa Slovenska.
Otvoril tak celospoločenskú debatu o tom, ako a či vôbec by mali politici oficiálne vystupovať na pôde cirkvi a naopak. A ako veľmi potrebuje cirkev pre svoje fungovanie štát, či politikov.
V texte od Nadácie Zastavme korupciu, Anny Slovjakovej a Mirtil Lépesovej Politika, viera a peniaze: Ako môžu politici využívať cirkev vo svoj prospech sa dozviete, ako veľmi štát finančne podporuje cirkev, a či je kontrola narábania so štátnymi peniazmi dostatočná.
Podcast Index: Predaj U. S. Steelu brzdí prezidentská kampaň
Ešte v decembri minulého roka Slovensko obletela správa, že košický U. S. Steel bude mať po vyše dvadsiatich rokoch nového majiteľa. Jeho matku, americký U. S. Steel totiž akcionári plánujú predať japonskému gigantovi Nippon Steel.
Prešli štyri mesiace, k predaju firmy vrátane fabriky, ktorá si zažila zlaté časy ocele, aj zúfalstvo pod taktovkou Rezešovcov, však stále nedošlo.
O tom, do akej miery za to môže tvrdá politická kampaň pred prezidentskými voľbami v USA, ale aj o histórii podniku, ktorý kedysi niesol názov Východoslovenské železiarne, som sa v tohto týždňovom podcaste Index Predaj U. S. Steelu padá na boji Trumpa s Bidenom. Čo bude s oceliarňami? rozprávala so šéfom portálu energieportal.sk a energo analytikom Radovanom Potočárom.
„Obaja kandidáti sa vyjadrili proti tejto transakcii. Spomínajú napojenie japonskej firmy na Čínu. Ja v tom však nevidím žiadne jasné racio,“ hovorí Potočár s tým, že oceliarsky priemysel má v USA obrovskú tradíciu už od konca 2. svetovej vojny.
Odporúčanie: Aká je ekonomika za lotériou?
Ak by sa lotérie v USA zlúčili do jednej firmy, išlo by suverénne o deviatu najbohatšiu spoločnosť v krajine. Aj keď šanca získať jackpot v americkej medzištátne lotérii Powerball je jedna k 292 miliónom, možnosť vyhrať láka obrovskú masu ľudí. Len v roku 2023 Američania v lotériách minuli cez 100 miliárd dolárov (vyše 93 miliárd eur).
Dôvod? Sú všade, staviť si je relatívne lacné a výnosy idú (na rozdiel od kasín) na hodnotovo prospešné účely, čo mnohých môže lákať. Britský týždenník The Economist sa však pozrel na verejne dostupné dáta, z ktorých vyplýva, že domácnosti s nižšími príjmami vynakladajú na lotériu výrazne viac ako tie bohatšie. Pri pohľade na podiel z príjmu je rozdiel ešte markantnejší.
Aj na Slovensku sme mali malý lotériový ošiaľ v čase prezidentských volieb. Tesne pred prvým kolom už na víťazstvo Štefana Harabina ľudia stavili vyše 400-tisíc eur. Ak by vás filozofia za stávkovaním (aspoň v Amerike) zaujímala viac, odporúčam spomínaný text od The Economist The economics of American lotteries.
