Vitajte pri 17. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Minister dopravy Jozef Ráž mladší hovorí o rýchlejšom otvorení tunela Višňové. Pôvodný plán bol pritom rok 2025. Odborníci však varujú pred nebezpečnými skratkami vo výstavbe, z ktorých jednou môže byť aj asfalt.
Tento týždeň sa preto na zámery rezortu pozrieme bližšie a povieme si niečo aj o bezpečnosti čínskych elektromobilov.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
Ešte predtým, než sa pustíte do eko zaujímavostí tohto týždňa, dva krátke oznamy: Budúci piatok, 5. júla, nás čaká štátny sviatok, preto si od „newslettrovania“ dávam pauzu. Ďalší Index newsletter tak vyjde až v piatok 12. júla.
A úplnou novinkou je, že podcast Index je od tohto štvrtka už aj video podcastom. Každú časť nahrávame v štúdiu, pozrieť si ju vždy môžete na sme.sk aj na youtube SME.
Samozrejme, audio verziu, tak ako doteraz, nájdete vo všetkých podcastových aplikáciách.
Téma týždňa: Višňové chce Ráž skôr. Použitie asfaltu môže byť problém
Minister dopravy Jozef Ráž mladší o urýchlení výstavby diaľnic a rýchlostných ciest hovorí už od svojho nástupu do funkcie. V posledných týždňoch však častejšie opakuje, že rýchlejšie chce otvárať najmä tú časť D1, ktorá zahŕňa aj tunel Višňové.
Odborníci však varujú, aby rezort v honbe za rýchlosťou nepoužil nebezpečný materiál, akým je napríklad asfalt. Ten sa síce kladie rýchlejšie, má však veľa rizík.
Aké?
- Neznáša vysoké teploty. Ak náhodou v tuneli dôjde k nehode a požiaru, problémom môže byť nielen to, že začne horieť už pri 500 stupňoch, ale aj toxíny, ktoré sa z neho pri horení vylučujú.
- Existuje viacero príkladov zo zahraničia, keď práve kombinácia požiaru a asfaltu v tuneli spôsobila tragédiu.
Prečo sa vôbec uvažuje o asfalte?
- Odborníci tvrdia, že v hre je cena, keďže asfalt je o 15 až 20 percent lacnejší než betón. Aj to však neplatí na celý jeho životný cyklus, ale len na počiatočné náklady.
Jozef Ryník vo svojom článku Ráž chce Višňové otvoriť skôr. Ruky preč od asfaltu, varujú odborníci rozoberá problémy s asfaltom dopodrobna a vysvetľuje aj, ako k výstavbe tunelov pristupujú v zahraničí.
Téme sme sa venovali aj vo štvrtkovom Dobrom ráne, kde vysvetľujeme aj to, prečo má Slovensko vo všeobecnosti problémy s výstavbou tunelov a dostaneme sa aj ku genéze samotného Višňového, pri ktorom sa prieskumná štôlňa hĺbila ešte za Mečiara.
Ďalšie udalosti týždňa:
Národná banka Slovenska očakáva v tomto a budúcom roku rast slovenskej ekonomiky na úrovni troch percent. Inflácia by mala ku koncu tohto roka klesnúť na medziročnej úrovni k dvom percentám. V nasledujúcich dvoch rokoch sa však očakáva mierne zrýchlenie rastu cien.
Bulharsko nesplnilo kritériá na prijatie eura. Problémom je cenová stabilita. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnila Európska komisia. Vstup do eurozóny, s ktorým bulharská vláda počítala začiatkom roka 2025, sa tak pravdepodobne oddiali. Komisia chce však s krajinou aj naďalej spolupracovať.
Jednodňová diaľničná známka sa bude dať kúpiť od augusta. Umožní to novela zákona, ktorú tento týždeň podpísal prezident Peter Pellegrini. Zároveň sa už nebude dať kúpiť ročná diaľničná známka, ktorá podľa rezortu dopravy nemá popri 365-dňovej zmysel.
Graf týždňa: Meškajú eurofondy aj plán obnovy
Síce sa nám ako-tak podarilo dočerpať staré eurofondy (mesiace po termíne a s časťou peňazí presunutou na jednorazové riešenia kríz), problémy s eurofondmi sa nekončia. Nové peniaze, ktoré máme k dispozícii do roku 2027 (plus dva roky), a ani plán obnovy sa nečerpajú tak, ako plánovalo.
Najnovšia správa Národnej banky Slovenska hovorí, že v rámci Programu Slovensko, ktorý v sebe zahŕňa všetky nové eurofondy, sa peniaze ešte vôbec nezačali čerpať. A to aj napriek zazmluvnenosti projektov za viac ako 10 percent z celkového balíka 12,8 miliardy eur. Lepšie na tom nie je ani plán obnovy. V porovnaní s tým, koľko peňazí sa malo minúť už v tomto štvrťroku, je čerpanie zanedbateľné.
Či sa zase budeme snažiť minúť miliardy v poslednej chvíli, to sa uvidí. Treba mať však na pamäti, že aj plán obnovy má Slovensko k dispozícii len do roku 2026. A aj to iba v prípade, že nebude bojkotovať už splnené ciele a parlamentom prejdú aj ďalšie dohodnuté reformy.
O čom sme tento týždeň písali
Prvé poukážky zo Zelenej domácnostiam uhradia v júli
Dotácie z programu Zelená domácnostiam sa mali pôvodne spustiť ešte koncom minulého roka. Slovenská inovačná a energetická agentúra už v októbri vyzývala ľudí, aby svoje nové zariadenia (fotovoltika, kotol na biomasu, slnečný kolektor, veterná turbína, tepelné čerpadlo) inštalovali čo najskôr, pretože im prostriedky do pár mesiacov uhradí.
Odvtedy však prešiel polrok, ľudia peniaze stále nemajú na účtoch a ministerstvo hospodárstva až teraz začalo vysvetľovať, kde nastal problém. Detaily sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Ako dostať až 90 percent na fotovoltiku či kotol? Saková hasí fiasko, vezme Bratislave.
Východ získa novú zbrojovku
Východ získa novú investíciu za 14 miliónov eur. Košická spoločnosť Arm servis sa v roku 2027 chystá obnoviť výrobu v areáli bývalého závodu Vihorlat v Sobranciach. Výroba sa má zamerať na muničné puzdrá pre delostrelecké náboje HE (High Explosive) kalibru 122 a 155 milimetrov. Ročne by halu malo opustiť stotisíc kusov. Čo sa týka pracovných miest, firma počíta s tým, že zamestná 220 ľudí.
Čo sa vo Vihorlate vyrábalo v minulosti a kto stojí za firmou Arm servis, sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Na východ mieri zbrojovka za milióny. Je za ňou matka ukrajinského exposlanca.
Kočnerova firma končí
Mnohé kauzy usvedčeného mafiána Mariana Kočnera spája akciovka Inkasný servis. Išlo o jednu z najdôležitejších Kočnerových firiem, cez ktoré robil podivné obchody na všetky svetové strany. Stále pritom funguje, aj keď len na papieri. Dlho to však už trvať nebude. Zasiahli totiž daniari.
Tomáš Vašuta v texte Kočner cez ňu točil milióny eur. Daniari po rokoch zakročili proti firme mafiána vysvetľuje genézu firmy, ale aj to, prečo bola pre Kočnera taká dôležitá.
Video podcast Index: Clo na čínske autá je cesta, ako dostať krajinu k rokovaciemu stolu
Európska komisia v polovici júna vyhlásila, že od 4. júla zavádza dodatočné clá na čínske elektromobily. Dôvod je celkom jednoduchý. Na základe antisubvenčného vyšetrovania prišla na to, že čínska vláda masívne dotuje rozmach elektromobility, čo stavia európskych výrobcov do značnej nevýhody. Ak by vraj nezakročila, domáce automobilky by boli konkurencieschopné naozaj len ťažko.
Čína však už na rozhodnutie Únie reaguje. „Zdvíha varovný prst a hovorí o tom, ako sankcie v konečnom dôsledku poškodia najviac Európu. Zároveň začala preverovať dovoz mliečnych výrobkov a bravčového mäsa a v poslednom čase sa spomína aj francúzsky koňak,“ hovorí analytik Viliam Ostatník v tohtotýždňovom Indexe. Na oboch stranách je však podľa neho vôľa dohodnúť sa.
Väčší problém však vidí v bezpečnosti čínskych elektroáut, keďže nie je úplne jasné, kam odchádzajú dáta, ktoré automobily zbierajú.
Odporúčanie: Francúzsko si volí parlament. Trhy reagujú
Už túto nedeľu sa vo Francúzsku uskutoční prvé kolo parlamentných volieb, ktoré prezident Emmanuel Macron prekvapivo vyhlásil po úspechu krajnej pravice v eurovoľbách. Finančné trh na šokujúce prezidentovo rozhodnutie reagovali hneď na druhý deň, keď si parížska burza pripísala najväčšie straty v rámci európskeho trhu.
Ak by vás zaujímalo, čo sa vo Francúzsku môže stať po tom, ako väčšinu v parlamente získa krajná pravica na čele s Jordanom Bardellom a aký dosah to môže mať nielen na rozhodnutia Európskej únie v otázke migrácie, ale aj na francúzsky rozpočet, odporúčam stredajšiu epizódu podcastu The Sound of Economics z produkcie think-tanku Bruegel.
