Vitajte pri 18. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Francúzsko si v nedeľných voľbách vybralo ľavicu, čo šokovalo nielen časť voličov, ale aj mnohých odborníkov, ktorí predikovali víťazstvo radikálnej pravice Marine Le Penovej. Trhy však z výsledku až také nadšené nie sú.
Tento týždeň sa preto na ich obavy pozrieme bližšie a povieme si niečo aj o vzostupe hazardu na Slovensku.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
Téma týždňa: Francúzsko si zvolilo ľavicu. Ratingu to nepomôže
Keď v nedeľu Francúzi chodili k volebným urnám, asi málokto by predpovedal, že večer sa z víťazstva nebude tešiť krajne pravicové hnutie na čele s Jordanom Bardellom a Marine Le Penovou, ale koalícia ľavičiarov.
Aj keď to ukazuje, že republikánsky front (taktické spojenie všetkých strán v boji proti krajnej pravici) vo Francúzsku stále funguje, ratingové agentúry z výsledku nie sú nadšené.
Prečo?
- Moody's ani S&P Global neočakávajú od ľavičiarov, ktorí sa zastávajú sociálnych politík – medzi inými aj zrušenia dôchodkovej novely (vrátane odchodu do dôchodku vo veku 64 rokov) – že by v dohľadnom období riešili vysoký dlh a rozpočtový deficit krajiny. Práve naopak.
- Moody's sa konkrétne domnieva, že deficit sa pod štyri percentá HDP nedostane skôr ako v roku 2027 a dlh, ktorý dosahuje približne 110 percent, bude pravdepodobne naďalej pokračovať v raste.
- Obavy trhu vyvoláva aj samotný líder najväčšej strany v rámci ľavičiarov Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon, ktorý sa od nedele sám pasuje do roly budúceho premiéra.
- Známy je však hlavne svojimi radikálne ľavicovými návrhmi. Dlhodobo napríklad volá po rozšírení sociálnych programov a prerozdelení bohatstva s cieľom napraviť ekonomické nerovnosti v krajine. Ak niekto zarába viac ako 360-tisíc eur ročne, mal by podľa neho platiť stopercentnú daň.
Výsledku francúzskych volieb sme sa venovali aj v utorkovej epizóde Dobrého rána, kde na otázky o budúcnosti krajiny odpovedala politologička a odborníčka na volebné správanie z Cambridgeskej univerzity Eva Krejčová.
Ďalšie udalosti týždňa:
Úroda obilnín bude tento rok o takmer 460-tisíc ton nižšia ako vlani. Na 14-percentnom medziročnom poklese sa podieľalo najmä zníženie pestovanej pšenice. Vyplýva to z prvého odhadu úrody Štatistického úradu. Čo sa týka výnosov z hektára, tie by s výnimkou jačmeňa a repky mali prekročiť priemery za posledných päť rokov.
Tesla zvýšila ceny svojich áut Model 3 v Európe o približne 1500 eur. Urobila tak po tom, ako Európska únia uvalila clá na elektrické vozidlá vyrobené v Číne. Automobilka vyrába Model 3 v Šanghaji a je najväčším exportérom elektromobilov z Číny. Už v júni preto varovala, že k zdražovaniu môže dôjsť.
Na ďalšie zníženie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) ešte v júli nie je dôvod. Uviedol to člen Rady guvernérov ECB Klaas Knot. Keď banka začiatkom júna znížila svoje úrokové sadzby, hovorila, že v trende bude pokračovať. Neponúkla však žiadne náznaky o časovom harmonograme nasledujúcich krokov.
Graf týždňa: Slováci sa bláznia za hazardom
Kým kamenné herne po tlaku obyvateľov a aktivistov postupne miznú z miest a obcí, na vzostupe je stávkovanie v online priestore. Kolega Martin Vančo sa na tento trend pozrel bližšie a zistil, že kým v roku 2019 minuli ľudia na hazard 4,1 miliardy eur, vlani to už bolo 21,4 miliardy eur. Z roka na rok je pritom citeľne vyšší práve podiel internetových kasín.
Navyše, zmenil sa aj profil ľudí, ktorí si obľúbili hazard. Kým v minulosti išlo poväčšine o starších mužov so slabších sociálnych pomerov, dnes k nim pribudli aj ženy, aj mladšie ročníky.
Dôvodov je podľa odborníkov viacero. Patrí však medzi ne hlavne anonymita a flexibilita, ktorú tipovanie na internete poskytuje. Inými slovami, nikto vás nevidí a nemusíte čakať dni na to, kým sa dozviete výsledky zápasu. Staviť môžete aj počas neho.
Viac o dôvodoch tohto trendu, ale aj o možnej prevencii sa dočítate v Martinovom článku Hazard sa presunul z herní na internet a darí sa mu. Stávkujú už aj mladí či ženy.
O čom sme tento týždeň písali
Prvé strategické investície sú na svete
Vláda schválila návrh ministra dopravy Jozefa Ráža mladšieho, na základe ktorého šestnásť dopravných projektov získalo „osvedčenie o strategickej investícii“. Patria medzi ne posledný úsek diaľnice D1 Turany – Hubová, viaceré časti diaľnice D3 zo Žiliny na Kysuce a rýchlostnej cesty R4 z Prešova v smere do Poľska, ale aj modernizácia železničných tratí na Záhorí a Kysuciach.
Kritériom bolo podľa rezortu dopravy najmä to, že sú súčasťou európskych dopravných koridorov. V skratke zo znamená, že takéto projekty budú mať výhodu rýchlejších povoľovacích konaní.
V texte Jozefa Ryníka Tunel Karpaty zatiaľ strategický nie je. Ráž označil diaľnice, ktoré chcú výrazne urýchliť sa dozviete, čo všetko sa dostalo na zoznam, a prečo urýchlenie procesov vylúčením verejnosti môže byť problém.
Daňoví dlžníci z východu
Na východe Slovenska sú miesta, ktoré pre ich odľahlosť na prvý pohľad nevyzerajú ako atraktívne miesta na podnikanie. Niektorí v nich však našli svoju perspektívu. Bohužiaľ, časť z nich podnikanie poňala ako príležitosť „podojiť“ štát, keďže nebudú v hľadáčiku kontrolórov. Nie vždy sa im to však vyplatilo.
Tomáš Vašuta v 2. časti letného seriálu Čierne ovce ukazuje najväčších dlžníkov finančnej správy z okresných miest v Košickom kraji. V jeho článku Čierna listina z východu: Dane dlhuje „nedotknuteľný“ i firma napojená na podsvetie, odkrýva nielen dlžné firmy, ale aj ich konateľov a dlžnú sumu.
Oplatí sa investovať do čipových firiem?
Pokiaľ ide o polovodičový sektor, investori sa o čipové firmy skutočne bijú. Odráža sa to aj v extrémnom náraste kurzu ich akcií. Najviditeľnejším príkladom je Nvidia, výrobca čipov pre dátové centrá, ktoré trénujú modely umelej inteligencie.
Pozitíva však vykazuje aj sektor ako taký. Jeho globálny predaj vlani presiahol 500 miliárd dolárov a do konca dekády by mal presiahnuť 1,2 bilióna dolárov. Jozef Tvardzík sa v článku Je neskoro investovať do čipových firiem? Nie všetko je Nvidia na budúcnosť investícií do polovodičov pýtal expertov. Dozviete sa, či sa stále oplatí investovať, aj či je prudký rast cien akcií udržateľný.
Českí turisti zachraňujú Slovensko
Slovensko patrí desaťročia medzi najmenej navštevované krajiny v Európe. Zahraničné cestovné kancelárie síce lákajú turistov do regiónu strednej Európy na dvojtýždňové poznávacie okruhy, no Slovensko v zásade vynechávajú. Výlety sa začínajú v Prahe, pokračujú do Viedne, Budapešti a nakoniec aj do poľského Krakova.
A to ešte nelichotivé štatistiky značne zlepšujú návštevníci z Česka, bez ktorých by sme sa mohli smelo vyhlásiť za turistickú čiernu dieru. Tomáš Vašuta v texte Bratři, děkujeme. Ako českí turisti zachraňujú renomé Slovenska, ktorý nájdete aj v júlovom čísle magazínu Index, hovorí o tom, ako sa turizmus na Slovensku zmenil a čo stojí za nízkou atraktivitou krajiny.
Video podcast Index: Futbalové EURO a ekonomika veľkých turnajov
V nedeľu nás čaká finále Majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré sa tento rok odohrávajú v Nemecku. Turnaj, ktorý trvá už takmer mesiac, má organizátorovi UEFA priniesť takmer dvojmiliardový zisk. Časť prostriedkov asociácia získala aj od samotného Nemecka, ktoré ju navyše oslobodilo od potreby zaplatiť zo zisku patričné dane.
V tohto týždňovom video podcaste Index som sa spoločne so športovým marketérom Romanom Krajniakom pozrela na to, čo vlastne ťahúň európskej ekonomiky z turnaja má. „Vplyv na rast hrubého domáceho by mal byť polpercentný,“ hovorí.
Druhá vec je, či sa EURO, respektíve akýkoľvek veľký turnaj oplatí každej krajine. „Mnohé závisí od toho, v akom stave je infraštruktúra či samotné štadióny. Nemecko ich aj vďaka Bundeslige malo v skvelom stave, zatiaľ čo Katar pred majstrovstvami sveta vo futbale investoval týmto smerom dvesto miliárd eur. To je úplne uletené,“ dodáva Krajniak.
Odporúčanie: Z Boeingu je korporátny kriminálnik
O problémoch amerického výrobcu lietadiel Boeing sa v posledných mesiacoch a dokonca aj rokoch narozprávalo veľa. Tragédie dvoch havarovaných lietadiel Boeing 737 Max v roku 2018 a 2019 pripomenul incident z januára tohto roka, keď priamo počas letu z lietadla odletela záslepka núdzových dverí. Odvtedy bola spoločnosť, ktorej najväčším rivalom je európsky Airbus, pod drobnohľadom médií, ale aj úradov.
V nedeľu však firma sama priznala svoju chybu, keď pristúpila na mimosúdne uznanie viny v spomínaných prípadoch smrteľných havárií. Americké ministerstvo spravodlivosti to oznámilo s tým, že Boeing zaplatí pokutu vo výške 243,6 milióna dolárov. Vedúci manažéri firmy by sa tiež mali stretnúť s príbuznými obetí oboch nehôd, ktorí však takéto rozhodnutie považujú za výsmech.
Ak by vás zaujímala história spoločnosti, aj to, aká cesta viedla k jej značnému úpadku, odporúčam najnovší text The Economist „Once high-flying Boeing is now a corporate criminal“, kde nájdete aj odpovede na to, čo by firma mala robiť ďalej. A nie, nestačí, ak jej šéf David Calhoun konečne na konci tohto roka odstúpi.
Boeingu som inak venovala aj jednu epizódu Indexu s Jozefom Tvardzíkom. Odporúčam!
