Zdá sa, že tunel Višňové ešte viac problémový napokon nebude. Vozovku z asfaltu, pred ktorou varovali odborníci, v ňom napokon nepoložia. Zabrali najmä ostré námietky hasičov, informovala televízia TA3.
Keď na začiatku leta prenikla do médií informácia, že minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) uvažuje o zmene povrchu vozovky v z betónu na asfalt, ozvali sa INDEX-u viaceré zdroje z prostredia stavebníctva. Varovali, že to nie je dobrý nápad.
Argumentovali tým, že asfalt je horľavý, toxický a pri požiari v tuneli zohrievaním stráca svoje mechanické vlastnosti. V podstate sa rozpadne a už nemôže plniť svoj hlavný účel, teda byť bezpečnou cestou.
Napokon ich obavy s povrchom v tuneli na diaľnici D1 pri Žiline potvrdila aj odborníčka na povrchy vozoviek z Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave Andrea Zuzulová. Tá okrem bezpečnosti kritizovala aj údajnú lacnejšiu cenu asfaltu oproti betónu.
„Asfalt je ľahko opraviteľný, ale nie lacný. Navyše, každá oprava si vyžaduje obmedzenie dopravy. V súčasnosti vieme už aj betónové cesty opraviť rýchlo a ľahko,“ vysvetľovala Zuzulová v rozhovore pre INDEX.

Jej argumenty vtedy potvrdil aj šéf Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik. „Ak vezmeme celkové náklady spojené so správou cesty počas celej životnosti, použitie betónu vychádza jednoznačne lacnejšie,“ tvrdil.

Ministerstvo dopravy napokon pod ťarchou argumentov kapitulovalo. Pritom v lete dlho nechcelo priznať, že o takej možnosti vôbec uvažuje a kto prišiel s touto myšlienkou.
V článku sa dozviete:
- Prečo minister dopravy rezignoval na asfalt v tuneli Višňové,
- prečo nebude tunel otvorený predčasne,
- či je asfalt naozaj lacnejší ako betón?
Návrat k betónu
„Opäť sa vraciame k betónovej vozovke, čo súvisí najmä s požiarnou bezpečnosťou,“ povedal na konci minulého týždňa pre televíziu TA3 štátny tajomník ministerstva dopravy Igor Choma (Smer).
Podľa neho hasiči úradníkov po niekoľkých stretnutiach presvedčili, že betón v tuneli je bezpečnejší povrch ako asfalt.
Pravdepodobne zavážilo aj to, že zmenou projektu by rezort veľa neušetril. Ani čas, ani peniaze.

Minister dopravy neuspel ani s plánmi na predčasné otvorenie tunela Višňové, ktorý sa už stavia viac ako desať rokov a mešká. Padol totiž jeho predošlý argument, že asfaltom sa ušetrí čas a tunel bude môcť byť otvorený v predstihu.
„Potenciálna časová úspora by nevyvážila nároky na zmenu projektu v pokročilom štádiu realizácie,“ dodal pre TA3 Tomáš Ferenčák, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
Podobne argumentovala ešte v júli Zuzulová. „Touto zmenou sa neurýchli výstavba, ale iba sa opäť zaplatia veci, ktoré už raz boli naprojektované, vypracované a odsúhlasené,“ upozorňovala.
Podľa nej by sa opäť musel robiť statický výpočet vozovky, projektová dokumentácia, technologický postup výstavby vozovky, projekt osvetlenia tunela a riziková analýza.

Predčasné otvorenie nebude
Ráž chcel tunel Višňové predčasne spúšťať jednosmerne, to znamená, že otvoriť len jednu rúru. Argumentoval havarijnou situáciou pri Strečne, kde bola premávka obmedzená do jedného pruhu pre zosuvy skál.
Nebezpečná cesta pod Strečnom bola medzičasom dočasne sprejazdnená aj pre problémy s padajúcim mostom pri Kremničke. Ten v rekordnom čase cez víkend zbúrali. Úsek pod Strečnom by mal byť zabezpečený asi o mesiac.
„Dokončia sa obidve tunelové rúry so všetkým, čo majú mať, a celé dielo bude spustené naraz,“ dodal Choma pre TA3.
Kedy to bude, je zatiaľ otázne. Pôvodný termín mal byť koniec roka 2025.

Prečo je asfalt nebezpečný
Problémom asfaltu v tuneli je najmä jeho nižšia bezpečnosť v prípade nehody, pri ktorej by došlo k požiaru vozidla.
Podľa porovnávacej skúšky asfaltových a betónových materiálov, ktorú urobila univerzita v Cergy Pontoise vo Francúzsku, je asfalt proti vysokej teplote menej odolný než betón.
Asfaltové vozovky začnú horieť pri teplote okolo 500 stupňov Celzia už po ôsmich minútach zohrievania. To je oveľa nižšia teplota, aká sa v minulosti bežne vyskytovala pri požiaroch v tuneloch.
Na druhej strane, pokládka asfaltovej vozovky je o desať až pätnásť percent lacnejšia. No takáto vozovka má kratšiu životnosť, počas ktorej treba jej povrch dva-až trikrát vymeniť.
Na Slovensku máme oveľa viac firiem, ktoré majú skúsenosti s asfaltovaním, ako tých, ktoré robia betónové vozovky. „Pri asfaltovaní nepotrebujete až takých odborníkov,“ vysvetľovala v lete preferenciu asfaltu na Slovensku Zuzulová.