Vitajte pri 36. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Konečne sú známe ceny plynu. Teda aspoň tie, ktoré oficiálne predstavil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Koľko nakoniec zaplatíme, vláda stále neprezradila. O plyne však ministerka Saková odišla rokovať do Petrohradu. V tohto týždňovom Index newslettri sa preto na ceny plynu, aj na nedostatky schváleného rozpočtu pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Vieme, koľko bude stáť plyn
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v pondelok zverejnil dlhoočakávanú správu - koľko by na budúci rok (ak nezasiahne vláda) mal stáť plyn, čím potvrdil, že sa treba pripraviť na zdražovanie.
V kategórii D1, teda ľuďom, ktorí si plynom len varia, stúpne cena za rok o 11,5 eura. V kategórii D2, do ktorej patria ľudia, ktorí okrem varenia plyn používajú aj na ohrev vody, by mali ceny plynu stúpnuť ročne takmer o 160 eur.
V poslednej, najčastejšie používanej, kategórii D3 je nárast za rok o 340 eur. Ide o ľudí, ktorí si plynom varia, ohrievajú vodu, ale aj kúria. Všetky ceny sú zatiaľ počítané bez DPH, ktorá však takisto stúpne, a to zo súčasných 20 percent na 23 percent.
Aj keď sa môže zdať, že ide o skokový nárast z ničoho nič, nie je to tak. Ceny plynu na trhoch stúpali kontinuálne už niekoľko rokov, no predchádzajúce vlády a minulý rok aj tá Ficova sa zakaždým rozhodli, že ľudí od zdražovania uchránia a nárast zadotovali. Len minulý rok šla na plošnú pomoc viac ako miliarda eur.
A podobný scenár nás pravdepodobne čaká aj tentokrát. Fico totiž sľubuje, že k zdražovaniu nedôjde a spôsob, ako to chce zabezpečiť mal predstaviť v pondelok po koaličnej rade. Prekvapivo sa však vyjadril len k schválenému rozpočtu.
Problémom je zrejme množstvo peňazí, ktoré chce, respektíve môže vláda týmto smerom posunúť. Pôvodne sa rátalo s adresnou pomocou, ktorá by nevyšla na viac ako 280 miliónov eur. Dnes už ale vláda spomína pomoc plošnú, ktorá by vyšla na oveľa viac, čo by zrejme znamenalo, že minister financií Ladislav Kamenický príde aj o poslednú rezervu v rozpočte.
Čo bude ďalej?
Celá situácia je však očividne stále v riešení. Nasvedčuje tomu aj fakt, že v stredu ministerka hospodárstva Denisa Saková odletela vládnym špeciálom do ruského Petrohradu, kde vraj spoločne so šéfom Slovenského plynárenského priemyslu Vojtechom Ferenczom šla rokovať o plyne s Gazpromom.
Nejde len o ceny, ale aj o dodávku plynu od januára (tranzit cez Ukrajinu končí v decembri) a o to, ako za plyn platiť (Gazprombank je už na sankčnom zozname Spojených štátov). Podobný “výlet” prednedávnom absolvoval aj maďarský šéf zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Ďalšie udalosti týždňa:
Národná diaľničná spoločnosť spustila predaj elektronických diaľničných známok na budúci rok. Tie majú nové ceny, pričom sa predlžuje aj posun začiatku platnosti z 13 na 60 dní. V prípade, ak predajný systém zistí, že na vozidlo je zakúpená 365-dňová známka alebo ešte dobieha ročná diaľničná známka, neumožní zakúpiť novú známku na rovnaké alebo prekrývajúce sa obdobie.
Ruská centrálna banka zváži zvýšenie úrokových sadzieb. Krajina totiž zápasí s vysokou infláciou a oslabovaním meny. Na investičnom fóre v Moskve to uviedla guvernérka banky Elvira Nabiullinová. Ruská centrálna banka zdvihla úrokové sadzby na najvyššiu úroveň za dve desaťročia, pričom kľúčový úrok je aktuálne na úrovni 21 percent. Snaží sa tak zastaviť negatívny vplyv vojny na Ukrajine a západných sankcií na ekonomiku.
Do Česka prestala cez ropovod Družba prúdiť ropa. V stredu to na sociálnej sieti X potvrdil český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček. Podľa neho nehrozí, že by jej pre potreby firiem a domácností nebolo dosť. Nie je pritom jasné, prečo k prerušeniu dodávok došlo.
Graf týždňa: Forint zažíva zlé časy
Maďarský forint sa trápi. Za ostatné dva mesiace zaznamenal spomedzi 32 mien takzvaných rozvíjajúcich sa trhov druhý najväčší prepad oproti euru. Od októbra sa oslabil o štyri percentá a od januára až o deväť percent. Kurz maďarskej meny je tak na najnižšej úrovni od marca 2022.
Len pre predstavu, kým začiatkom tohto roka vyšlo jedno euro na 377 forintov, v súčasnosti je to 415 forintov. Síce ide o dobrú správu pre kupujúcich zo Slovenska, ktorý bývajú neďaleko maďarských hraníc, pre tamojšiu centrálnu banku ide o ďalší problém v boji s infláciou a ochladením ekonomiky.
Dôvodov, pre ktoré forint padá je viacero. Tými najhlavnejšími je geopolitická neistota v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale aj zhoršenie ratingu krajiny agentúrou Moody's zo stabilného na negatívny, čo v praxi znamená, že ak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu ratingu Maďarsko by sa dostalo do špekulatívnej zóny a vláda by mala problém predať svoje dlhopisy na finančných trhoch, a tak financovať štátny dlh.
Viac o tom, čo sa deje s forintom a čo pri Maďarsku znervózňuje investorov, sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Forint je prepadák, Orbánovi sa potáca ekonomika. Dopláca aj na závislosť od Rusov.
O čom sme tento týždeň písali
Péenku bude môcť zrušiť sociálna poisťovňa
Vláda si všimla, že v niektorých regiónoch sú ľudia práceneschopní príliš dlho a systém podľa nej zneužívajú. Pripravila preto zmenu, ktorá má pomôcť maródku viac kontrolovať. Zmena je súčasťou návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Ak novela prejde, mali by nové pravidlá platiť už od januára 2025.
V článku Michaely Štalmachovej Práceneschopnosť by mohla zrušiť už aj Sociálna poisťovňa bez povolenia od lekára sa dozviete, ako konkrétne bude zmena vyzerať, ale aj to, v ktorých okresoch sa ľudia nechávajú vypisovať PN najčastejšie.
Bratislavu čaká výstavba storočia
Ak všetko dopadne podľa toho, ako to predstavili minister dopravy Jozef Ráž a primátor Bratislavy Matúš Vallo, hlavné mesto čaká jedna z najväčších realitných „bitiek“ v histórii. Na predaj budú pozemky v Zimnom prístave. Nepôjde pritom o klasický predaj pozemkov. Záujemcov bude lákať aj tým, že budú mať výrazne uľahčenú cestu k svojim prípadným realitným projektom.
Tomáš Vašuta sa vo svojom článku Bratislavu čaká realitný biznis storočia. V hre sú pozemky za stovky miliónov pozrel na to, čo sa v Bratislave chystá a aký dosah to môže mať na podobu realitného trhu, ale aj na to, aký je časový harmonogram zmien.
Skipasy dražejú už pred vyššou DPH
Schválený konsolidačný balík zahrnul vleky do zvýšenej 23-percentnej DPH, hoci sadzba pre gastro a ubytovanie klesla až na päť percent. Vyššia DPH je jedným z argumentov prevádzkovateľov vlekov, prečo v nadchádzajúcej sezóne musia zvýšiť ceny. A to dokonca už od decembra, teda mesiac pred začiatkom účinnosti novej sadzby.
Na druhej strane, vyššiu DPH si zrejme do cien neprenesú všade v plnej miere. Sčasti aj preto, že ich limituje konkurencia v zahraničí. Len na porovnanie, v Poľsku je DPH na vleky osempercentná, v Česku 12-percentná a v Rakúsku 10-percentná.
Jozef Ryník v texte Skipasy idú hore už pred zvýšenou DPH. Koľko a komu zaplatíte? približuje, o koľko pôjdu skipasy hore a ak zdražejú napríklad aj v susednom Rakúsku.
Ktoré štáty vlastnia najviac bitcoinu?
Hodnota bitcoinu sa od začiatku tohto roka zvýšila na dvojnásobok a prekročila hranicu 100-tisíc dolárov. Zistiť, kto túto kryptomenu vlastní, nie je z povahy bitcoinu jednoduché, Jozef Tvardzík sa však pozrel na to, ktoré štáty vlastnia tejto kryptomeny najviac.
V jeho článku Bitcoin vyletel nad 100-tisíc: Ktoré štáty ich vlastnia najviac? Aj sused Slovenska, ktorý nájdete aj v decembrovom čísle magazínu Index, ponúka rebríček krajín s najväčším podielom bitcoinu a opisuje aj to, ako k nim ten ktorý štát prišiel a čo sa s menou robí.
Video podcast Index: Šetriť cez dane? Držme si palce
Parlamentom v utorok prešiel štátny rozpočet. Hlasovalo zaň všetkých 79 poslancov koalície, čím sa potvrdili slová premiéra Roberta Fica, ktorý po pondelkovej koaličnej rade tvrdil, že zákon roka parlamentom prejde a koalícia nebude robiť žiadne obštrukcie.
Necelé tri týždne pred Vianocami tak už nemáme schválenú len veľkú konsolidáciu, ale aj rozpočet, ktorý bol na ňu tentoraz priamo naviazaný. Hlavne, ak sa pozrieme na jeho príjmovú stránku.
A práve to, že sa štát až z osemdesiatich percent snaží šetriť práve cez príjmy (najmä cez nové dane), vidí ako problém aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy, ktorý bol hosťom tohtotýždňového video podcastu Index.
„Na konsolidáciu sa skladáme všetci prostredníctvom daní a odvodov, to sa však nedá robiť donekonečna,“ hovorí Andrassy s tým, že bežnej trojčlennej rodine takto štát vezme z rozpočtu približne 500 eur. A to ani nie je isté, či nové dane prinesú do rozpočtu to, čo vláda očakáva. Šedá ekonomika totiž na Slovensku prekvitá.
Naopak, na výdavkoch štát nešetrí takmer vôbec. Len trináste dôchodky napríklad Sociálnu poisťovňu vyjdú na stovky miliónov eur, čo jej záväzky zvyšuje na 12 miliárd ročne. Štát ju tak musí dotovať rovnakou sumou, akú cez konsolidáciu vyberie od ľudí - 2,7 miliardy eur.
Problémom je však aj zdravotníctvo, do ktorého zo štátnej kasy aj budúci rok poputuje desať miliárd eur. Podľa Andrassyho ide o nesystémové riešenie, ktoré vychádza zo zle nastaveného poistného systému. „Viac ako osemdesiat percent príjmov najväčších štátnych nemocníc zo zdravotného poistenia je použitých na mzdy. Neostanú žiadne peniaze na prevádzku či služby,“ vyratúva.
Odporúčanie: Čo bude ďalej s Francúzskom?
Tento týždeň si zmenami prechádza aj Francúzsko. Poslanci Národného zhromaždenia prvýkrát od 60. rokov vyslovili nedôveru vláde. Premiér Michael Barnier, ktorý nastúpil do úradu v septembri, je tak najkratšie slúžiacim premiérom od roku 1958.
Návrh na vyslovenie nedôvery prišiel od ľavicovej aliancie Nový ľudový front hneď potom, čo premiér využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente. Druhá najväčšia ekonomika v eurozóne je tak opäť v kríze.
Ak by vás aktuálna situácia vo Francúzsku zaujímala nielen z politického, ale aj z ekonomického hľadiska, odporúčam článok The Economist France steps into deep trouble.
