"Nevyháňajte nás, prosím, z domova," zaznelo na jednom z februárových protivládnych protestov z úst študentky a výtvarníčky Natálie Šimonovej, ktorá sa zhromaždeným prihovorila v mene študentských organizácií.
Odlev mozgov je rakovinou Slovenska. Na ktorú nielenže liek nemáme, ale ho v skutočnosti nikto ani systematicky nehľadá. Zahraničné školy (najmä v Česku) uprednostňujú desiatky tisíc študentov. Z ktorých sa masa domov nikdy nevráti. Prichádzame o špičkových lekárov, psychológov, informatikov, vedcov či ekonómov. O profesie, ktoré nevyhnutne potrebujeme na to, aby Slovensko neupadalo do ešte väčšieho marazmu.
Prosiť však o zľutovanie, aby vás nevyháňali, nemá zmysel. Im je jedno, že odchádzate. Dokonca, robíte im službu. Čím menej rozhľadených voličov na Slovensku ostane, tým ľahšie si udržia a upevnia moc nad krajinou.
Najjednoduchší recept je totiž sústrediť sa na skupiny, ktoré sú najpočetnejšie a najviac lojálne. A to, milí študenti, nie ste. Preto bez hanby v časoch konsolidácie zvyšujú na jednej strane dôchodky a na druhej strane podnikateľom pridávajú daňové a odvodové povinnosti.
Pred časom som upozorňoval na absenciu protestného hlasu z radov biznisu, ktorým by sa firmy vymedzili voči unášaniu krajiny. Medzičasom vznikla iniciatíva Firmy spolu, ktorá v otvorenom liste vláde okrem iného varuje, že "akékoľvek spochybňovanie členstva Slovenska v EÚ a NATO zvyšuje riziko odlevu zahraničných investícií a oslabuje ekonomickú stabilitu krajiny". A ako vraví v rozhovore zakladateľ spoločnosti Sensoneo a jeden z iniciátorov výzvy Martin Basila, potešilo ho, že ľudia majú odvahu sa ohlásiť.

Referendum o okamžitom vystúpení z EÚ či NATO samozrejme momentálne vláda nevypíše. Čím aj Robert Fico opakovane zhadzuje túto tému zo stola ako nerelevantnú. Dôležitý je však nastavený kurz. A čo nie je relevantné dnes, môže byť zajtra.
Stačí, ak bude EÚ dostatočne dlho prezentovaná ako neschopný a nefunkčný projekt a tí voliči, ktorí na Slovensku ostanú, uveria, že im bez nej bude lepšie. Položme si základnú otázku. Veríte Ficovi či Dankovi, že by uprednostnili západné spojenectvá pred prehlbovaním vzťahov s Putinom či Orbánom?
Palicu nad Slovenskom neláme v tejto atmosfére len množstvo mladých. Ako upozorňujeme v titulkovej téme marcového Indexu, aj čoraz viac podnikateľov pretŕha vzťahy s meniacim sa Slovenskom. Vybudovali tu úspešné biznisy, no politika, spoločenská atmosféra či zvyšujúce sa daňové zaťaženie ich nútia dať rodnej krajine zbohom. Neprichádzame tak už len o budúce talenty, ale aj o tie súčasné.

Ako tvrdí partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha, ide o silný trend a podnikatelia buď do zahraničia priamo odchádzajú a sťahujú svoje biznisy, alebo si minimálne pripravujú zadné dvierka na odchod v podobe sťahovania centrál či otvárania pobočiek mimo Slovenska.
A niet sa čomu čudovať. Predvídateľné a bezpečné podnikateľské prostredie je pre biznis kľúčové. A na Slovensku sa čokoľvek predvída čoraz ťažšie.