Od začiatku tohto týždňa ohlásili koniec dve fabriky na výrobu topánok, ktoré boli významnými zamestnávateľmi vo svojich regiónoch. Po martinskom Ecco zatvorí prevádzku aj handlovská Lowa.
V Martine príde o prácu 650 ľudí, v Handlovej prepustia rádovo desiatky zamestnancov. Materské skupiny fabrík, dánske Ecco a talianska Lowa, zdôvodňujú ich zatvorenie optimalizáciou výroby.
Bojkot za biznis v Rusku, potom strmý pád do straty. Čo po 30 rokoch pochovalo Ecco v Martine? Čítajte Ecco sa zo Slovenska stiahne úplne a výrobu v EÚ si ponechá len v Portugalsku. Lowa bude u nás naďalej vyrábať v ďalších svojich závodoch v Nitrianskom Pravne, Bošanoch a Klenovci.
Ecco a Lowa sa pridajú k ďalším investorom z odevného priemyslu, ktorí na Slovensku utlmujú činnosť. V posledných mesiacoch ohlásila koniec aj textilka Makyta Púchov a nemecký výrobca košieľ Eterna v Bánovciach nad Bebravou, ktorý prepustil 300 zamestnancov a výrobu zo Slovenska chce presunúť do Ázie.
„Časy, keď sa v Bangladéši šili len lacné tričká, sú dávno preč. Už sa tam, ale aj v iných lacných krajinách, vyrábajú aj drahšie a luxusné odevy, no stále rádovo lacnejšie ako na Slovensku,“ vysvetľoval v nedávno rozhovore pre INDEX ekonóm a exminister financií Ivan Mikloš.
V článku sa dočítate:
- prečo investície na Slovensku stagnujú,
- koľko zarába Číňan a Vietnamec v porovnaní so Slovákom,
- aké firmy na Slovensku prežijú ázijskú konkurenciu,
- či sú vysoké dane problém.
Drahší najmä pre vysoké odvody
Fakt, že Slovensko už pre zahraničných investorov nie je také zaujímavé ako v minulosti, potvrdzujú aj čísla o priamych zahraničných investíciách.
Kým na Slovensku ich objem v posledných rokoch stagnuje na úrovni okolo 60 miliárd eur, v okolitých krajinách V4 rastie. Napríklad v Česku v roku 2023 stúpol medziročne o päť percent na 216 miliárd eur.
Medzi dôvody poklesu záujmu investorov o Slovensko patrí korupcia, nadmerná regulácia podnikateľov, nízka mobilita pracovnej sily, slabá vymožiteľnosť majetkových práv a tiež vysoké dane a odvody.
Pre vysoké odvody sú Slováci pre zamestnávateľov čoraz drahší a rozdiel oproti krajinám V4 sa zväčšuje. Hodinová cena práce na Slovensku bola vlani na úrovni 18,50 eura, v prípade Česka to bolo 18,20 eura, v Poľsku 17,30 eura a v Maďarsku len 14,10 eura.
„Slovensko do istej miery stratilo pozíciu dostupnej pracovnej sily. Zároveň ázijská konkurencia nespí,“ hodnotí odchody obuvníckych firiem analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Mieria do Ázie
Riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Robert Šimončič hovorí, že investori z textilného či obuvníckeho priemyslu vo veľkom neuprednostňujú okolité krajiny pred Slovenskom. Ak sa podľa neho rozhodnú zo Slovenska odísť, zamieria do Ázie.
Na porovnanie, priemerná hodinová mzda vo Vietname bola vlani od 1,70 do dvoch dolárov a v Číne okolo deviatich dolárov.
Budúcnosť textilného a obuvníckeho priemyslu nie je ohrozená len na Slovensku, ale aj v celej Európe.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka prežijú len tí výrobcovia, ktorí produkujú tovary s vyššou pridanou hodnotou, za ktoré si budú spotrebitelia ochotní priplatiť, čo výrobcom pokryje zvýšené náklady.
„Môže ísť o rôzne high-tech a sofistikované materiály so špeciálnymi vlastnosťami napríklad pri nepriaznivých poveternostných podmienkach,“ vysvetľuje.
Z tigra sa stal outsider. Osem grafov ukazuje, že Slovensko smeruje k úpadku Čítajte Transakčná novinka
Investorov vo výbere Slovenska brzdia aj vyššie firemné dane v porovnaní s okolitými krajinami.
Slovenské sadzby dane z príjmu, podľa výšky obratu 21 a 24 percent, prestávajú byť konkurenčné, či už voči Česku (21 percent) alebo Poľsku (19 percent), ale najmä voči Maďarsku (9 percent).
Navyše, od apríla tohto roka sa na slovenské firmy vzťahuje nová transakčná daň, ktorú platia z každého bankového prevodu, keď napríklad zamestnancom posielajú mzdy alebo dodávateľom platia za služby.
Okrem samotných sadzieb daní si investori podľa Ďuranu všímajú neistotu v podnikateľskom prostredí, ktorá súvisí s očakávaným ďalším kolom konsolidácie verejných financií.
„Ad hoc sektorové dane sa stali bežnou súčasťou daňového poriadku,“ dodáva s odkazom na osobitný odvod zo zisku pre banky či energetické firmy.
Ako sú pripravené regióny
V rozhodovaní investorov môže zavážiť aj pomoc od štátu. Aj v tejto oblasti však medzi európskymi krajinami panuje silná konkurencia. Ostatnou veľkou zahraničnou investíciou na Slovensku bol príchod automobilky Volvo do Košíc, o ktorom sa rozhodlo ešte za predchádzajúcej vlády v roku 2022.
Podľa Šimončiča je pre zahraničné spoločnosti dôležitá aj pripravenosť lokalít, kde by mali postaviť fabriku.
„Zaujíma ich dostupnosť a kvalita pracovnej sily v regióne. Zaujímajú sa o univerzity, kvalitu absolventov a potenciálnu spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja,“ uzatvára.
