SME
Piatok, 9. jún, 2023 | Meniny má Stanislava

Zaostalá infraštruktúra v Bratislave na presun peňazí nestačí (rozhovor)

Preniesť zodpovednosť za eurofondy na regióny neuškodí.

Predseda Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír ŠuchaPredseda Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Európske peniaze vo forme štrukturálnych a investičných fondov môže Slovensko čerpať už osemnásť rokov. Do krajiny za ten čas pritiekli desiatky miliárd eur.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie Vladimír Šucha hovorí, že s eurofondmi má Slovensko od začiatku jeden zásadný problém.

„V mnohých prípadoch eurofondy kompenzujú štátny rozpočet, často aj v komplikovaných malých položkách, na ktoré vôbec nie sú určené,“ hovorí s tým, že systém sa tak zbytočne byrokratizuje.

„Akoby sme sa nevedeli poučiť z vlastných chýb a pozrieť sa na príklady dobrej praxe v každej z okolitých krajín,“ vysvetľuje Vladimír ŠUCHA v rozhovore pre INDEX.

Inšpirovať sa môžeme Poliakmi

Slovensko je v čerpaní eurofondov na chvoste členských krajín. Posunuli sme sa z 27. miesta na 21. miesto. Čím to je podľa vás spôsobené?

Už od roku 2004, keď Slovensko získalo prvé eurofondy, je to stále o tom istom. Chýba nám jasná vízia projektov, ktoré chceme z európskych peňazí financovať.

V mnohých prípadoch kompenzujú štátny rozpočet, často aj v komplikovaných malých položkách, na ktoré vôbec nie sú určené. Tým sa systém zbytočne byrokratizuje.

Ide napríklad o malé projekty pre sociálnych pracovníkov alebo o financovanie prístupu do databáz pre vedu a výskum.

Problémom je tiež neflexibilita riadenia. Pravidlá implementácie eurofondov na Slovensku sú oveľa komplikovanejšie ako tie, ktoré nastavila Európska únia. Počúvame, ako treba systém zjednodušiť, ale zatiaľ sa to neudialo v dostatočnej miere. Akoby sme sa nevedeli poučiť z vlastných chýb a pozrieť sa na príklady dobrej praxe v každej z okolitých krajín.

Kto z našich susedov nám môže byť príkladom?

Poľsko. Je síce oveľa väčšie ako Slovensko, v čerpaní je však naozajstným šampiónom. Funguje u nich strategické plánovanie a ekonomika sa viditeľne posúva dopredu. Zmysluplne využívať eurofondy sa darí aj Maďarsku a do istej miery aj Česku.

Končí sa programovacie obdobie 2014 - 2020. Slovensko ešte nevyčerpalo sedem miliárd eur. Myslíte si, že sa to podarí do konca budúceho roka?

Ak sa to stihne, pôjde o malý zázrak. Nie je to vylúčené, pravdepodobnosť sa však s každým dňom dosť výrazne zmenšuje.

Najviac, okolo 1,85 miliardy eur sa nám podarilo vyčerpať v minulom roku. Väčšina šla z Európskeho sociálneho fondu na podporu ekonomiky v čase koronakrízy.

Únia takto pomohla Slovensku zafinancovať kurzarbeit, prvú pomoc (pre podnikateľov a občanov zasiahnutých ekonomickými dosahmi pandémie - pozn. red.) či platy učiteľov v materských a umeleckých školách.

Neviem si predstaviť, ako chceme za rok a desať mesiacov zmysluplne minúť zvyšných sedem miliárd eur. Európska komisia situáciu sleduje a robí, čo môže, aby pomohla.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová dokonca odobrila predĺženie pandemickej výnimky zo spolufinancovania o jeden rok, čo môže výrazne zrýchliť čerpanie. Proces však ešte musí prebehnúť legislatívnym schvaľovaním.

Kompetencie v regiónoch určite neuškodia

Slovensko s Komisiou rokuje o príprave partnerskej dohody aj operačného programu na budúce programovacie obdobie. Bruselskí úradníci návrhy dokumentov, s ktorými prišlo Slovensko, kritizujú, ich pripomienky majú takmer tridsať strán. Ako vnímate túto kritiku?

Nezostáva mi iné, len urobiť paralelu s plánom obnovy, ktorý musel byť hotový za osem mesiacov a aj tak obsahuje všetko, čo má, vrátane konkrétnych míľnikov a investícií.

Naopak, eurofondové dokumenty ani po troch rokoch nemajú oficiálnu podobu. Problémov je viac vrátane príliš všeobecných cieľov a fráz.

Neviem, prečo je to tak, z pohľadu Komisie je tam však stále veľa štrukturálnych aj praktických nezrovnalostí. Niektoré sú vážnejšie, iné menej. Stále sme dosť ďaleko od finálnej fázy rokovaní.

Dohodu má zatiaľ schválenú len Grécko, ďalších dvanásť krajín vstúpilo do oficiálnej fázy schvaľovania. Je bežné, aby neformálne rokovania trvali tri roky?

Nie je to úplne výnimočná situácia, ale áno, treba veci urýchliť. Mnohé závisí od schopnosti navzájom sa počúvať.

S prípravou nového programovacieho obdobia nie sú spokojné ani samosprávy. Rezort investícií im vraj sľuboval viac rozhodovacích právomocí. Mali by mať podľa vás väčšie kompetencie?

Nemôžem a ani nechcem vstupovať do toho, ako si Slovensko tieto veci nakoniec nastaví. Ak sa však pozrieme na krajiny, kde čerpanie funguje, tak prenesenie zodpovednosti za časť peňazí priamo na regióny určite nemôže uškodiť.

Samozrejme, musí to ísť ruka v ruke s podporou kapacít. Z európskych fondov financujeme 3200 zamestnancov, len sto z nich sa nachádza v regiónoch. Zvyšok je na centrálnych úradoch.

Treba si položiť otázku, do akej miery sa takéto rozloženie dá pokladať za efektívne využitie pracovných síl a či práve to nie je dôvod, prečo nevieme peniaze rýchlo a efektívne čerpať.

Rezort investícií sa snaží aj o presun peňazí z menej rozvinutých regiónov do Bratislavy. Má ísť o pol milióna eur, ktoré pomôžu financovať napríklad obchvat Modry. Sú takéto presuny na úkor menej rozvinutých regiónov oprávnené?

Európskej únii ide hlavne o to, aby sa pomocou štrukturálnych fondov stierali rozdiely medzi rozvinutými a menej rozvinutými regiónmi.

Ak ideme presúvať peniaze do rozvinutejšieho regiónu s cieľom vybudovať obchvat, Komisia chce vidieť, nakoľko pozitívny bude dosah takejto investície na HDP, zamestnanosť, mobilitu či prístup k službám v menej rozvinutých regiónoch.

Ak takýto prepočet chýba, Komisia vidí len desiatky miliárd eur, ktoré na Slovensko za posledných osemnásť rokov z Únie pritiekli, no nepriniesli želané zatváranie nožníc medzi regiónmi, skôr naopak. Rozdiely medzi západom a východom krajiny na Slovensku patria k najväčším v rámci členských štátov.

Zoberme si prešovský región. S kolegami zo Spoločného výskumného centra Komisie sme pred pár rokmi vypočítali, že ak sa nezmení rýchlosť a efektivita čerpania eurofondov, peniaze kohéznej politiky bude potrebovať ešte aj v roku 2070.

To, že je infraštruktúra v Bratislavskom kraji zaostalá, nie je argument pre financie z kohéznej politiky.

Bratislavský kraj obsahuje presun financií tým, že tento región zahŕňa aj pridružené obce a mestá, ktoré na tom nie sú o nič lepšie ako zvyšok Slovenska. Malo by teda podľa vás k presunu dôjsť?

Určitá flexibilita možná je, ale, ako som povedal, treba dokázať, ako takéto presuny peňazí pomôžu v rozvoji iných regiónov. To, že je infraštruktúra v Bratislavskom kraji zaostalá, nie je argument pre financie z kohéznej politiky. Tá má za cieľ odstraňovanie rozdielov medzi regiónmi.

Starostovia sa vo výzvach strácajú

Dohoda zatiaľ nie je ani v otázke financovania marginalizovaných rómskych komunít. Komisia ho požaduje rádovo zvýšiť. Peňazí však ani doteraz nebolo málo, problémom je skôr neschopnosť obcí ich čerpať. Čo v tomto smere treba urobiť?

Na počet obyvateľov máme na Slovensku najviac samostatných obcí v celej Európskej únii. Malé obce s minimálnym počtom obyvateľov a veľmi malým rozpočtom majú aj nesmierne malú administratívnu kapacitu.

Je iluzórne dúfať, že takáto obec bude schopná vypracovať nejaký projekt a čerpať naň prostriedky. Starostovia sa vo výzvach strácajú, nie sú schopní zareagovať ani na jednu, nieto ešte na niekoľko naraz.

Riešením je posilnenie odborných kapacít na mieste, ale aj komplexnejší pohľad na vec. Obce, ktoré riešia rómsku otázku, nepotrebujú len kanalizáciu alebo chodník. Trápi ich nezamestnanosť, nedostatočná zdravotná a sociálna starostlivosť, ako aj kvalita vzdelávania.

Mal by mať väčšie slovo splnomocnenec pre rómske komunity?

Áno. So súčasným splnomocnencom Jánom Herom som sa na túto tému rozprával. Zdá sa, že minimálne pre niektoré obce bude takýto prístup zabezpečovať práve jeho úrad.

Starostovia nie sú schopní zareagovať ani na jednu výzvu, nieto ešte na niekoľko naraz.

Slovensko potrebuje reformy

V pláne obnovy sa peniaze viažu na reformy. Niektorí politici tvrdia, že ich neschválenie nie je problém, že peniaze sa presunú jednoducho inam. O čo v skutočnosti môže Slovensko prísť, ak nesplní záväzky voči EÚ?

Plán obnovy sa nedá porovnať s ničím, čo doteraz v rámci Únie vzniklo. Ide o veľmi konkrétny kontrakt medzi EÚ a Slovenskom. Presúvanie peňazí z jedného cieľa na druhý či prípadná zmena cieľov preto jednoducho nie je možná.

Zmluvu by bolo treba opätovne otvoriť a začať nové rokovania, čo znamená aj stratený čas. Prostriedky pritom treba vyčerpať do konca augusta 2026. Mohlo by sa stať, že to práve pre opätovné rokovania nestihneme.

Prečo potom koaliční partneri v otázke reforiem neťahajú za jeden koniec?

To je skôr otázka pre nich. Nezdá sa mi však, že by spolu vôbec nespolupracovali. Dosť veľa reforiem za posledný rok prešlo parlamentom.

Stále nemáme dohodu na dôchodkovej reforme, odsúvajú sa aj výdavkové stropy. Súdna mapa ako celok tiež neprešla...

To je síce pravda, treba si však uvedomiť, že každá reforma znamená zmenu a ľudia sú neuveriteľne neochotní veci meniť. Nie je to tak len na Slovensku, ale aj všade inde vo svete.

Zároveň sa udomácnil naratív, že reformy nerobíme preto, že ich ako krajina potrebujeme, ale preto, aby sme získali peniaze. To nie je pravda. Slovensko potrebuje reformy, aby sa ekonomicky a spoločensky obnovilo.

Máme za sebou dva roky pandémie, posledné týždne žijeme vojnou na Ukrajine. Ako je podľa vás únia vnímaná na Slovensku?

Zvykol som si myslieť, že podpora EÚ na Slovensku je relatívne vysoká. V tomto presvedčení som aj vstupoval do tejto funkcie.

Zdá sa však, že sa nám to niekde vyparilo. Dáta eurobarometra z jesene minulého roka ukazujú, že sme na tom veľmi zle. Je to pre mňa neuveriteľne smutná správa.

Sami pritom vidíme, aké nebezpečné pre krajinu je, ak nevie, kam patrí a ostane v určitom vákuu. Môže sa stať terčom podobne veľkej agresie, akej v súčasnosti čelí Ukrajina.

Je čas zobudiť sa a uvedomiť si, že sme sa nikdy nemali lepšie ako teraz. Prispieva k tomu aj fakt, že sme súčasťou európskej komunity, kde všetky členské krajiny vyznávajú rovnaké demokratické hodnoty.

Čo je pre vás ako pre predsedu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku najväčšou výzvou?

Podstatnou sa pre mňa stala snaha oživiť na Slovensku myšlienku európskej spolupatričnosti a hlásenia sa k rovnakým hodnotám.

V prípade, že neuspejem, budem to považovať za veľké zlyhanie a nemyslím si, že moja práca na tomto poste bude mať nejaké veľké opodstatnenie.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (9. 6. 2023)
USD 1.074
AUD 1.606
CZK 23.625
JPY 149.980
CAD 1.434
GBP 0.861
HUF 368.650
PLN 4.479
CHF 0.975
SEK 11.648

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. V Bratislave vznikla nová stomatologická klinika
  3. Ako zvládnuť zápal močových ciest bez antibiotík?
  4. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  5. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  6. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  7. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  8. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  1. Ojazdených elektromobilov je v SR 3x viac než pred covidom
  2. V Bratislave vznikla nová stomatologická klinika
  3. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  4. Ostré videnie vďaka špeciálnym biometrickým šošovkám
  5. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  6. Super zábava, super deň
  7. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  8. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  1. Čierne zlato zeme premenili v Lipanoch na aquaparkové potešenie 15 656
  2. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 9 251
  3. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody 6 751
  4. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 5 813
  5. Ak si teraz predplatíte mesačník INDEX, získate knihu zadarmo 5 150
  6. Dovolenkový raj kúsok za hranicami 4 779
  7. Ako znížiť vysoký cholesterol? 4 271
  8. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu? 4 269

Blogy SME

  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard 17 324
  2. Martin Sukupčák: Barbari aj na Slovensku 9 787
  3. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 9 612
  4. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 6 920
  5. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 5 775
  6. Ján Šeďo: Západ nejaví záujem o dianie na Slovensku a odchádzajú aj veľkí investori. 5 321
  7. Michal Porubän: Adamovi Blahovi a Lile Blahovej po roku 2030.Aký bol Váš otec Ľuboš Blaha v skutočnosti, keď ste boli ešte deti. 4 790
  8. Rastislav Puchala: Zakázať Bibliu? 4 427
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Slovensko môže považovať len za odrazový mostík.


7. jún
Jozef Bíreš, minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, počas tlačovej konferencie na tému Odporúčania vláde na stabilizáciu cien potravín po rokovaniach so stavovskými a štátnymi organizáciami.

Regulácia cien by nebola efektívna vzhľadom na čas, ktorý má úradnícka vláda.


SITA 8m
Zhoda nového premiéra a prezidentky, ktorá skôr pripúšťa výmenu riaditeľa SIS, je príjemná známka kontinuity.

Na výmenu šéfa SIS ho vyzvala Nadácia Zastavme korupciu a niektorí politici.


a 1 ďalší 3 h

Ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť súlad pripravovaných projektov.


TASR 60m

Blogy SME

  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard 17 324
  2. Martin Sukupčák: Barbari aj na Slovensku 9 787
  3. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 9 612
  4. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 6 920
  5. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 5 775
  6. Ján Šeďo: Západ nejaví záujem o dianie na Slovensku a odchádzajú aj veľkí investori. 5 321
  7. Michal Porubän: Adamovi Blahovi a Lile Blahovej po roku 2030.Aký bol Váš otec Ľuboš Blaha v skutočnosti, keď ste boli ešte deti. 4 790
  8. Rastislav Puchala: Zakázať Bibliu? 4 427
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťZatvoriť reklamu