Hra o čas. Aj tak sa dá nazvať snaha bratislavského magistrátu o výstavbu druhej etapy električkovej trate v Petržalke.
Predĺženie v úseku Bosákova - Janíkov dvor majú financovať ešte staré eurofondy. Stihnúť to však treba do konca budúceho roka. Inak bude musieť Slovensko európske peniaze vrátiť a Bratislava bude potrebovať iné zdroje financovania.
Kam povedú nové električkové trate? Magistrát odhalil priority Čítajte Rezort investícií: Výstavba sa nestihne
Ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) ešte v januári uviedla bratislavskú električku ako jeden z príkladov, keď za nevyčerpanie eurofondov nemôžu ministerstvá, ale neschopnosť samotných prijímateľov.
Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie. Táto publikácia odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.„Vzhľadom na krátkosť času, ktorý zostáva, považujeme tento projekt za rizikový. Je predpoklad, že sa nepodarí v celku dokončiť tak, ako bol pôvodne naplánovaný,“ potvrdzuje naďalej hovorca ministerstva Andrej Ďuríček.
Aby peniaze neprepadli, treba pripraviť náhradné projekty. No aj s tým má Bratislava podľa Remišovej problém, lebo magistrát stále nevie, aké množstvo peňazí nakoniec vyčerpá.
Mesto s meškaním neráta
Vedenie Bratislavy má iný názor. Výstavba trate, ktorá má plynulo nadväzovať na úsek od Jesenského po Jungmannovu, sa podľa hovorkyne magistrátu Dagmar Schmuckovej omeškala len o jeden mesiac.
Stať sa tak malo pre veľké množstvo pripomienok, s ktorými sa počas povoľovacieho procesu museli poradiť. Odvtedy vraj ide projekt podľa plánu.
Víťazom verejného obstarávania na zhotoviteľa, ktoré prebehlo minulý rok od októbra do marca, sa stalo Združenie MHD Petržalka. Mesto s ním podpísalo zmluvu začiatkom novembra a odovzdalo mu stavenisko.
Prvé práce na takmer štvorkilometrovej trati sa rozbehli koncom minulého roka. Okrem výrubu stromov a odstraňovania vrstvy humusu sa v lokalite Janíkovho dvora začalo s búraním tunela nedostavaného bratislavského metra.
Nasledovať má preloženie inžinierskych sietí v trase koridoru. "Masívny rozbeh stavebných prác očakávame v jarných mesiacoch," uvádza hovorkyňa hlavného mesta.
Električka za takmer 90 miliónov eur bude podľa Schmuckovej po trati premávať už koncom roka 2023 aj v prípade, ak nebudú dokončené všetky administratívne procesy.
"Tieto práce sa môžu finalizovať aj potom, v zmluve je na zrealizovanie celej stavby stanovených 27 mesiacov," dodáva.
Úpravy pre novú električkovú trať v priestore Janíkovho dvora v Petržalke. (zdroj: TASR/AP.)Výstavbu monitoruje aj rezort dopravy. "Mesto v súčasnosti pripravuje žiadosť o nenávratný finančný príspevok (z eurofondov, pozn. red.). Jeho predloženie očakávame v druhom štvrťroku," hovorí Martin Petro z komunikačného oddelenia rezortu.
Ministerstvo je riadiacim orgánom operačného programu Integrovaná infraštruktúra, z ktorého sa stavba trate financuje. S magistrátom si informácie vymieňa na pravidelných poradách, spoločne riešia aj komplikácie, ktoré prináša súčasné zdražovanie stavebných materiálov a ich nedostatok.
Petržalská električková trať
- Jej dĺžka bude 3,9 kilometra.
- Bude mať 7 zastávok: Chorvátske rameno, Gessayova, Zrkadlový háj, Stred, Veľký Draždiak, Lietavská a Janíkov dvor.
- Jej výstavba vyjde na viac ako 89 miliónov eur.
- S výstavbou sa začalo v novembri 2021.
- Ukončenie je naplánované na december 2023.
- Cesta z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie na druhej strane Dunaja v centre Bratislavy by mala trvať 10 až 12 minút.
- V roku 2030 by petržalskú električku v každom smere malo denne využívať 30-tisíc cestujúcich.
Peniaze pôjdu na iné projekty
Ak výstavba električkovej trate napriek plánom bude meškať, eurofondy vyčlenené na bratislavskú dopravu (sto miliónov eur) by sa mohli zužitkovať na financovanie iných dopravných projektov.
Schmucková tvrdí, že mesto už vypracovalo ich zoznam a prekonzultovalo ho s rezortom dopravy. Obsahuje napríklad predĺženie trolejbusových tratí či modernizáciu údržbových základní v depe Jurajov dvor a vo vozovni Krasňany. "Všetky tieto projekty súvisia s témou udržateľnej dopravy," dodáva hovorkyňa.
Aby náhradné projekty boli v prípade potreby poruke, magistrát s rezortom dopravy koncom februára podpísal zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku vo výške 2,8 milióna eur na financovanie projektových dokumentácií k výstavbe štyroch trolejbusových tratí a modernizácie trate na Kramáre.
Konkrétne ide o trasu Autobusová stanica - Nové SND, Bulharská - Galvaniho, Patrónka a Riviéra, Trenčianska - Bajkalská - Hraničná - Mlynské nivy a modernizáciu úseku z hlavnej stanice cez Kramáre na Patrónku.
"Tieto náhradné projekty sú financovateľné aj z budúceho programovacieho obdobia, čiže pracujeme s viacerými alternatívami," hovorí rezort dopravy.
Plánované predĺženie trolejbusovej trate Trenčianska - Bajkalská - Hraničná - Mlynské nivy (zdroj: Ministerstvo dopravy)Do úvahy prichádza fázovanie
Dostavba električky po konci budúceho roka by sa zasa mohla vyriešiť takzvaným fázovaním projektu. To znamená, že časť, ktorá sa stihne dokončiť do termínu, bude financovaná zo súčasného programovacieho obdobia, zvyšok zatiahne to budúce.
Možnosť financovať jeden projekt dvoma rôznymi balíkmi eurofondov využilo Slovensko aj v minulosti. Schváliť ho však musí Európska komisia.
Navyše, otázne je, či sa v nových eurofondoch nájde pre Bratislavu dosť financií na takú veľkú investíciu, akou je električka.
Projekt je financovaný z Kohézneho fondu a podľa rezortu dopravy by to bolo najlepšie riešenie aj v budúcnosti: "Umožňuje totiž financovať projekty až do 85 percent celkových oprávnených nákladov, a to aj na území Bratislavského kraja."
Remišovej pribúdajú problémy, župani sa na ňu sťažovali v Bruseli Čítajte Zatiaľ má Bratislavský región prisľúbených len 20 miliónov eur z Fondu regionálneho rozvoja. Ministerka investícií sa síce preň snaží presunúť až pol miliardy eur, zatiaľ sa však s Európskou komisiou nedohodla.
Aj preto jej rezort opakuje, že Bratislava má urobiť všetko pre to, aby projekt dokončila včas. „Nemožno sa spoliehať na to, že komisia bude súhlasiť s presunom prostriedkov práve na omeškanú dostavbu električkovej trate,“ dodáva Ďuríček.
Výslednú sumu pre Bratislavský región stanovia dokumenty na budúce eurofondové obdobie - Partnerská dohoda a Operačný program -, ktoré pripravuje Remišovej rezort a musí ich schváliť Európska komisia.
Rezort investícií chce mať oba dokumenty schválené do konca prvého polroka. Neformálne rokovania s Komisiou však trvajú už tri roky a dohoda je zatiaľ v nedohľadne.
Počíta sa aj s cyklotrasami
Úsek má byť pokračovaním existujúcej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, kde vyrastá developerský projekt Južné mesto.
Všetkých sedem zastávok na trati bude bezbariérových, počíta sa aj s výstavbou dvoch električkových mostov cez Chorvátske rameno.
Čo sa týka okolia, magistrát vyhovel požiadavkám obyvateľov a popri trati neplánuje stavať žiadne ďalšie cesty.
Počíta sa len s vybudovaním cyklotrás. Spoločne s chodníkmi povedú aj po električkových mostoch. Má ísť o vôbec prvý väčší bratislavský projekt, ktorý komplexnejšie rieši aj cyklistickú dopravu.
