Jednou z hlavných priorít Európskej únie v otázke eurofondov je podpora vedy a výskumu.
Aj preto sa zo súčasného programovacieho obdobia podarilo financovať dobudovanie Univerzitného vedeckého parku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) v Mlynskej doline a blízko Námestia slobody.
Priestor pre vedu chýbal
Prvé dve výskumné univerzitné centrá na Slovensku vznikli len pred niekoľkými rokmi. STU ich vybudovala v Trnave a Bratislave, pričom náklady dosiahli 82 miliónov eur.
Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie. Táto publikácia odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Zhruba polovica tejto sumy išla na areál v Bratislave (v Mlynskej doline a na Námestí slobody). Takmer 34 miliónov pochádzalo z vtedajších štrukturálnych fondov (Operačného programu Výskum a vývoj), viac ako dva milióny priložila sama univerzita, zvyšok poskytol štát.
Pracovisko v Mlynskej doline sa zameralo na informačné a komunikačné technológie, elektrotechniku, automatizáciu a riadiace systémy, nanoelektroniku a fotoniku.
Komplex na Námestí slobody zasa zacielil výskum na oblasť chémie, priemyselnej biotechnológie, životného prostredia a bezpečnosti a spoľahlivosti stavieb. Obe centrá začali naplno fungovať koncom roka 2015.
Špičkové vybavenie
K dobudovaniu, ktoré malo v prvom rade ešte viac podporiť nezávislý výskum, došlo o tri roky neskôr. Celková investícia dosiahla takmer 3,5 milióna eur, pričom z Európskeho fondu regionálneho rozvoja získala STU takmer celú sumu.
Európske peniaze pomohli zlepšiť vybavenie existujúcich laboratórií. V súčasnosti je tak porovnateľné s európskou špičkou. Priestory si naživo pozrela aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
“Celková investícia dosiahla 3,5 milióna eur, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja získala STU takmer celú sumu.
„
Prístup pre všetkých
Prístup k najmodernejšej výpočtovej technike, cloudovým riešeniam a dátovému centru majú študenti umožnený od prvého stupňa štúdia.
"Len tak porozumejú potrebe teoretických základov zložitej matematiky či fyziky, ktorou sa v úvodnej fáze štúdia musia prehrýzť. Každý z nich radšej rieši úlohy, keď ich zmysel využitia vidí na vlastné oči v praxi," uvádza hovorca STU Juraj Rybanský.
Študenti posledných ročníkov zase vedecké parky využívajú na výskumnú činnosť pri tvorbe diplomových prác. "Vo veľkom využívajú prvky výpočtovej techniky, či už na simulácie, alebo interpretáciu výsledkov," vysvetľuje Rybanský.
Priestory majú študenti i zamestnanci univerzity k dispozícii aj pre svoje interné projekty. Podľa komunikačného oddelenia rezortu školstva tak dochádza k priamej podpore mladých výskumníkov.
"Zapojiť sa môžu aj do vedecko-výskumných činností realizovaných v laboratóriách, čím si zlepšujú svoje zručnosti a získavajú potrebné skúsenosti," dodáva rezort.
Prepojenie s praxou
Rozbieha sa aj spolupráca s priemyselnými podnikmi. Prvých päť rokov musel byť park využívaný iba na nekomerčné účely. V súčasnosti už STU podpisuje dlhodobé podnikateľské spolupráce aj so zahraničnými partnermi.
"Akademické prostredie sa vďaka náročnej infraštruktúre venuje problematike do výraznej hĺbky, čo vyhovuje priemyselným partnerom," vysvetľuje hovorca. Firmy podľa neho často potrebujú realizovať špecifické úlohy, ktoré by bez finančne náročných technológií nezvládli.
Vedecké parky slúžia napríklad na mikroskopické analýzy porúch materiálov do automobilov alebo syntézu komplikovaných zlúčenín liečiv či hľadanie vhodných vzorov neurónových sietí na neinvazívne meranie krvného tlaku bez nafukovacieho vankúšika.
"Výstupom je intelektuálne vlastníctvo, ktoré má vysokú pridanú hodnotu a vysoký komerčný potenciál pre priemysel. Takýchto prípadov vďaka novým centrám výrazne pribúda," uzatvára Rybanský.
