Vitajte pri 20. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Rafinéria Slovnaft má problémy s dodávkami ropy od ruskej spoločnosti Lukoil. Dôvodom je vojna na Ukrajine. Konkrétne fakt, že ruská rafinéria sa dostala na sankčný ukrajinský zoznam.
Tento týždeň sa preto v Index newslettri na situáciu a jej dôsledky pozrieme bližšie a vrátime sa aj k najväčšiemu IT výpadku v histórii, ktorého dosahy niektorí pociťovali ešte aj cez víkend.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
Ešte predtým, než sa pustíte do eko zaujímavostí, mám pre vás jednu novinku: Index newsletter si od tohto týždňa môžete pustiť aj v audio verzii. Stačí kliknúť na audio player, ktorý nájdete v úvode newslettra alebo zájsť do ktorejkoľvek podcastovej aplikácie, cez ktorú bežne počúvate aj týždenný podcast Index.
Téma týždňa: Slovnaft hlási problémy s dodávkami ropy
Lukoil, hlavný dodávateľ ropy pre maďarskú skupinu MOL, sa dostal na ukrajinský sankčný zoznam. V praxi to znamená, že Ukrajina zatvorila kohútiky a ropa z Lukoilu sa cez jej územie nedostane k európskym zákazníkom.
Problémy tak od konca minulého týždňa hlási aj Slovnaft, ktorý pod maďarský MOL patrí. Z Ruska totiž stále berie až 70 percent ropy a práve Lukoil je jedným z jeho dvoch najväčších ruských dodávateľov.
Čo o situácii zatiaľ vieme?
Len veľmi málo. Minister obrany Robert Kaliňák spoločne s prezidentom Petrom Pellegrinim tento týždeň na tlačovke neprezradili, o aké veľké výpadky v dodávke ide. Spomenuli len, že rezort hospodárstva na čele s Denisou Sakovou už s ukrajinskou stranou rokuje.
Vedel by Slovnaft bez ruskej ropy prežiť?
Zatiaľ nie. Cieľom do budúcna však má byť zmena jeho infraštruktúry tak, aby sa rafinéria mohla preorientovať na iných dodávateľov. To si však od Slovnaftu vyžaduje značné náklady. Firma pritom aj tento rok musí do štátneho rozpočtu zaplatiť daň z nadmerného zisku vo výške 70 percent.
Minulý rok ju tento takzvaný „solidárny príspevok“ vyšiel na takmer pol miliardy eur. Stále jej však ostal zisk okolo 415 miliónov eur (o 162 miliónov viac ako v roku 2021), z ktorých vyše 300 sa chystá vraziť práve do obnovy svojich systémov. Preorientovať sa však na ľahkú americkú ropu zo dňa na deň možné určite nie je.
Viac sa dočítate v texte Jozefa Ryníka Slovnaftu vypadol kľúčový ruský dodávateľ ropy. Aké hrozia škody a zdražie preto benzín?
Ďalšie udalosti týždňa:
Minulý piatok Denník N zverejnil informáciu, že ministerstvo financií plánuje zdaniť bankové prevody a z jednej tretiny tak vyriešiť konsolidáciu verejných financií v budúcom roku. Rezort na čele s Ladislavom Kamenickým však už o niekoľko hodín túto informáciu poprel. To, či k zdaneniu naozaj nedôjde, bude jasné až po oficiálnom zverejnení konsolidačných opatrení.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) spustila predpredaj jednodňovej diaľničnej známky s platnosťou od 1. augusta. Vtedy vstúpi do účinnosti zákon, ktorý ju zavádza. Súčasne sa 1. augusta skončí aj predaj ročnej diaľničnej známky. V platnosti stále ostávajú 365-dňová, 30-dňová a desaťdňová známka.
Vláda sa chce v blízkom čase zamerať na kontrolu firiem v súvislosti so zamestnávaním fiktívnych živnostníkov a identifikáciu problematických sektorov. Firmám to podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton a právnickej kancelárie Taylor Wessing môže spôsobiť problémy, a to v podobe dorubenia preddavkov na daniach, odvodov a vysokých pokút v desiatkach tisíc eur.
Graf týždňa: Globálny výpadok IT zrejme CrowdStrike prežije
Aj vás minulý piatok či dokonca ešte aj cez víkend nejakým spôsobom ovplyvnil globálny IT výpadok? Isto nie ste jediný. Problémy totiž zaznamenalo vyše osem miliónov počítačov na celom svete, ochromené ostali letiská, banky, telekomunikačné služby, zdravotnícke systémy, ale aj železnice.
Spoločnosť CrowdStrike, ktorej systémy chránia používateľov a firmy napríklad pred hackerskými útokmi a ktorej chybná aktualizácia najväčší výpadok v histórii spôsobila, už čelí následkom. Jej akcie za päť dní klesli o viac ako štvrtinu, pričom hneď v deň incidentu bol pokles najvýraznejší, a to takmer 15 percent.
Aj keď konečné náklady výpadku ešte stále nie sú jasné, jedno je isté - CrowdStrike celý problém už stál a ešte bude stáť značné investície. Časť z nich použil na rozbehnutie systémov, zvyšok pôjde podľa analytikov do obnovy reputácie firmy.
Viac sa dočítate v texte Lukáša Onderčanina Zrušené lety, kolabujúce zdravotníctvo. Čo spôsobil najväčší kolaps IT systémov v histórii?.
O čom sme tento týždeň písali
Miliónové dlhy na severe Slovenska
Mnohých najväčších dlžníkov Žilinského kraja spája jedno - firma dostala nových majiteľov z Poľska, prestala zverejňovať účtovné závierky a začali jej naskakovať daňové nedoplatky.
V niektorých prípadoch sa dá obrazne hovoriť až o astronomických výškach. Na severe však nechýbajú ani domáci podnikatelia a dokonca ani fyzická osoba zadlžená viac ako milión eur.
Tomáš Vašuta v štvrtej časti letného seriálu Čierne ovce prináša prehľad najväčších dlžníkov finančnej správy z okresných miest v Žilinskom kraji. Dozviete sa, kto dlhuje v Bytči, Čadci, Dolnom Kubíne, Martine a v ďalších mestách a takisto aj mená konateľov daných firiem či konkrétne dlžné sumy.
Prečo dovolenkovať pri Balte?
Posledné roky je medzi Slovákmi čoraz viac obľúbené Baltské more v Poľsku. Predvlani sa tam vybrali aj Ján a Ľudmila Pokrivčákovci so svojimi tromi synmi. Hľadali niečo, čo nie je až tak ďaleko, je tam pekná príroda a zároveň more a človek nemusí riešiť preplnené pláže ako v Taliansku či v Chorvátsku.
Jozef Ryník sa dovolenke pri Balte venoval v texte Ako a prečo začať chodiť k Baltu a koľko miniete? Medzi Čechmi je to boom venuje plusom aj mínusom dovolenky pri Balte, ale aj tomu, aké sú v poľských letoviskách ceny. Článok nájdete aj v júlovom čísle magazínu Index.
Vzlety a pády finančníka Braňa Prieložného
Kto je Braňo Prieložný, ako zbohatol a prečo bol jedným z najvplyvnejších podnikateľov na Slovensku? Na tieto otázky odpovedá Tomáš Vašuta v ďalšej časti seriálu Magnáti.
V článku sa dozviete, ako je jeho biznisová kariéra spojená s finančnou skupinou Istrokapital, ktorá na Slovensku „úradovala“ najmä v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a jej ústrednou postavou bol aj finančník Mário Hoffmann.
V texte nájdete aj ďalšie mená ľudí, ktorí stáli pri zrode Istrokapitalu a ktorí majú dodnes značný vplyv na dianie v štáte.
Slovnaft sa s odborármi nakoniec dohodol
Len nedávno som v Index newslettri spomínala spory, ktoré sprevádzajú vyjednávania medzi vedením a odbormi v rafinérii Slovnaft. Rokovania, ktoré sa týkali predovšetkým zvýšenia platov, totiž trvali od marca a ani jedna strana nechcela ustúpiť.
Koncom minulého týždňa však konečne došlo k dohode o novej kolektívnej zmluve. Spor sa pritom viedol nielen o zvyšovanie platov (odborári požadovali plus pätnásť percent), ale aj o zachovanie zamestnaneckých benefitov.
Viac o tom, na čom sa nakoniec strany dohodli, čo tomu predchádzalo a aké boli hlavné nezhody odborárov a vedenia, sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Prídete o benefity, pohrozil ľuďom Slovnaft. Napokon cúvol, platy výraznejšie navýši.
Video podcast Index: Dávka v hmotnej núdzi je posledná záchranná sieť
Minister Erik Tomáš chce krátiť dávku v hmotnej núdzi. Konkrétne ľuďom, ktorým bude ponúknutá adekvátna práca a oni ju bezdôvodne odmietnu. Krátenie, či prípadné odobratie dávky podľa šéfa rezortu práce vyrieši viacero problémov slovenského trhu práce vrátane zneužívania tejto dávky ľuďmi, ktorí iba nechcú pracovať.
V tohto týždňovom video podcaste Index som sa spoločne s Martinom Hudcovským zo Slovenskej akadémie vied pozrela na to, kto je poväčšine poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a či sa dá naozaj hovoriť o zneužívaní.
Čísla však hovoria jasné nie. „Prípadov, keď ide o dvojicu poberateľov so štyrmi a viac deťmi je z celkového počtu len niečo vyše dvetisíc,“ povedal v rozhovore ekonóm.
Skeptický je aj k ambícii ministerstva zaobstarať pre nezamestnaných dostatok pracovných miest, pretože - povedzme si pravdu - obdobie, keď štát musel vytvárať miesto pre každého, máme tridsaťpäť rokov za sebou a ani to nie je jeho úloha.
Odporúčanie: Hrozba dvoch stratených miliárd
Na využitie viac ako šiestich miliárd z plánu obnovy má Slovensko už len dva roky a aj keď vláda Roberta Fica v posledných mesiacoch opakovane hovorí, že s plnením jednotlivých míľnikov nemáme problém a všetko stíhame, v skutočnosti to tak vôbec nevyzerá.
Portál Euractiv sa cez infožiadosť dostal k dokumentu, ktorý si od vládnych analytikov vyžiadal sám premiér, aby zistil, čo Slovensku hrozí vzhľadom na aktuálne plnenie cieľov. Výsledok - ohrozené môžu byť až dve miliardy eur.
Najväčšie meškanie v plnení úloh vykazujú hneď dva rezorty - zdravotníctvo a životné prostredie. Ak by vás zajímalo, v akej veľkej šlamastike sa v súvislosti s európskymi peniazmi nachádzame a ktoré ďalšie rezorty majú najviac zarobené na problém, odporúčam si prečítať článok Euractivu z tohto utorka.
