Vitajte pri 39. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Prvý januárové dni sa niesli v znamení ruského plynu. Respektíve jeho tranzitu cez ukrajinské územie, ktorý sa skončil a premiér Robert Fico odvtedy snáď nerieši nič iné. Preto sa dnes v Index newslettri pozrieme na to, ako je to s jeho tranzitom v skutočnosti a priblížime si aj dopady novej DPH a ďalších opatrení, ktoré už začali platiť, na rodinné rozpočty.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Fico zneužíva koniec tranzitu plynu
Od januára už plynovodom Bratstvo, ktorý prechádza cez územie Ukrajiny netečie ruský plyn. Vypršal totiž kontrakt o tranzite, ktorý platil medzi Ukrajinou a Ruskom. O tom, že skončí, a že ho ukrajinská strana už nepredĺži, Slovensko vedelo minimálne od leta 2023.
Premiér Robert Fico sa však aj napriek tomu hneď v druhý januárový deň posadil pred kameru a začal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského obviňovať z úmyselnej sabotáže slovenských verejných financií. Vraj totiž ako krajina prídeme o tranzitné poplatky vo výške takmer 500 miliónov eur a celá Európska únia si za drahšiu elektrinu a plyn priplatí 60 až 70 miliárd eur.
Viacerí odborníci už tieto jeho tvrdenia vyvrátili. Tok plynu z Ukrajiny cez naše územie sa výrazne znížil už po roku 2020. Kým technická kapacita plynovodu je na úrovni 90 miliárd, za rok 2023 cez Slovensko tranzitovalo len 15 miliárd metrov kubických a zrejme podobné číslo treba podľa energo analytika Radovana Potočára čakať aj za rok 2024. Prepravca plynu Eustream bol tak už za rok 2023 v strate. Inými slovami, príjmy, ktoré Fico spomína dnes, nemá už dávno a vôbec to nesúvisí s aktuálnou situáciou.
Nesedia ani jeho vyjadrenia o tom, že by plyn musel zdražieť, ak prestane pritekať z Ruska cez Ukrajinu. Je síce pravda, že po novom roku jeho cena na burze na chvíľu stúpla, následne však opäť klesla. Nešlo totiž o prekvapivú situáciu, ako to prezentuje Fico. Trhy s koncom tranzitu dávno rátali.
Ficove zavádzanie a jeho vyhrážky, že Ukrajine recipročne vypne dodávky elektriny, však škodia reputácii Slovenska ako spoľahlivého partnera. Ukrajinskí poslanci už totiž plánujú presadiť zákon, ktorý by zakazoval tranzit ruských surovín cez územie nášho východného suseda.
Návrh, ktorý predložil bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, sa dotkne aj ropy, ktorá k nám prúdi cez Družbu, čo by automaticky zvýšilo náklady rafinériám maďarského Molu, ktorý zastrešuje aj bratislavský Slovnaft. Jeho podniky sa na ruskú ropu stále spoliehajú, hoci sa snažia adaptovať na surovinu z iných zdrojov.
Je otázne, ako sa celá situácia vyvinie. Výsledkom štvrtkových rokovaní v Bruseli, ktorých sa zúčastnili zástupcovia Európskej komisie a slovenská strana, má byť založenie skupiny na riešenie sporu. Fico sa však aj naďalej vyhráža nielen zastavením energo tokov, ale aj finančnej pomoci pre ukrajinských vojenských utečencov.
Viac sa dočítate v texte Jozefa Tvrdzíka Reakcia na Fica? Ukrajinci už riešia aj stopku na ropu, pre Slovnaft by to bol problém.
Ďalšie udalosti týždňa:
Od štvrtka, 9. januára, sú finančné inštitúcie v eurozóne povinné prijímať okamžité platby do niekoľkých sekúnd. Ide o náhradu štandardných platieb. Upozornil na to riaditeľ odboru platobných systémov Národnej banky Slovenska Peter Holička. Banky sú navyše od štvrtka povinné podporovať už aj ich odosielanie. Platby tak môžu byť realizované v reálnom čase aj cezhranične.
Japonská oceliarska firma Nippon Steel a americká spoločnosť US Steel podali žalobu proti rozhodnutiu prezidenta USA Joea Bidena zablokovať prevzatie amerického výrobcu ocele jeho japonským konkurentom. Bidenovu administratívu obvinili z „nezákonného zasahovania" do transakcie. Odchádzajúci prezident zablokovanie akvizície odôvodnil obavami o národnú bezpečnosť.
Americká nízkonákladová letecká spoločnosť JetBlue dostala od ministerstva dopravy USA pokutu v sume 2 milióny dolárov za „chronické meškanie letov“. Ide o prvú takúto pokutu. Štyri letecké linky prepravcu JetBlue boli v období od júna 2022 do novembra 2023 oneskorené najmenej v 145 prípadoch.
Graf týždňa: Začalo sa zdražovanie
S januárom vstúpili do platnosti viaceré časti konsolidačného balíčka. Asi najcitlivejšie ľudia vnímajú navýšenie dane z pridanej hodnoty, dochádza však aj k zmenám v rodičovskom dôchodku a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa treba pripraviť aj na sekundárne dopady, ako pomalší rast miest.
Toto všetko by podľa Rozpočtovej rady rozpočty rodín s deťmi mohlo stáť päťsto až šesťsto eur ročne. Najviac, až 617 eur, z peňaženiek utečie rodičom s dvoma nezaopatrenými deťmi. Takých rodín je na Slovensku takmer 250-tisíc. Tieto sumy však môžu byť aj výrazne vyššie.
Stačí si k nim pripočítať zmeny v prípade daňového bonusu. Tie z pera Ladislava Kamenického ho znižujú lepšie zarábajúcim, čo je logické. Do platnosti však vstúpili aj zmeny, ktoré uzákonil ešte Igor Matovič, a ktoré menia výšku bonusu pre všetky rodiny v závislosti od veku dieťaťa.
Vplyvom týchto zmien rodina s dvomi deťmi nepríde len o spomínaných 617 eur, ale suma sa navyšuje až na 1 270 eur ročne. Pri rodine s jedným dieťaťom sa zase z 500 eur môže zvýšiť až na 800 eur. Viac sa dočítate v článku Michaely Štalmachovej Aj viac ako tisíc eur. Dosah na rodiny bude od januára tvrdý.
O čom sme tento týždeň písali
Nefunkčný kataster ochromil Slovensko
Slovensko dnes rieši jeden z najväčších hackerských útokov v histórii, ktorý ochromil informačné systémy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Jeho dosahy a veľkosť nie sú verejne známe a môžeme o nich len polemizovať. Aj preto, že štátne orgány aj samotný úrad mlčia.
Tomáš Vašuta v texte Problémy hlásia mestá aj banky. Nefunkčný kataster ochromí Slovensko odpovedá na otázky, akú úlohu kataster plní, prečo nie je funkčný, čo bolo cieľom hackerov a aké budú samotné dopady výpadku na rôzne oblasti fungovania štátu.
Višňové sa nedokončí ani v roku 2025
Minulý rok diaľničiari neodovzdali ani jeden úplný kilometer diaľnic, čo sa stalo druhýkrát v dejinách Slovenska. Prvýkrát sa také niečo stalo v roku 2018. Národná diaľničná spoločnosť vlani vypísala verejné súťaže na päť dôležitých úsekov D1 a D3, najmä na severe Slovenska. Sústreďuje sa na tieto úseky aj preto, lebo sú súčasťou dôležitej medzinárodnej diaľničnej siete TEN-T smerom do Poľska.
To, či ich naozaj aj dokončí v tomto roku, je otázne. Aj preto sú reči ministra dopravy Jozefa Ráža o tom, že táto vláda rozostavala Slovensko, predčasné. Jozef Ryník v texte Čo sľubuje Ráž na diaľniciach v roku 2025 a čo bude realita? Višňové sa opäť nedokončí približuje, ktoré úseky diaľnic sa v tomto roku dokončia, ktoré sú vo fáze súťaží, prečo niektoré meškajú a čo je ešte len na papieri.
Prestavba vinárstva v Lučenci trvá roky
Na juhu Slovenska, konkrétne v Lučenci, sa investor rozhodol, že prerobí budovu bývalých vinárskych závodov na nároží ulíc Pivničný rad a Cintorínska. Úrady najprv prišli na to, že stavia „načierno“. Investor neskôr svoj projekt prekreslil a rozhodol sa, že pôjde inou cestou. Medzičasom však došla financujúcej banke trpezlivosť, a tak objekt poslala do dražby.
Tomáš Vašuta v texte Protesty aj zatykač na majiteľa. Developerský komplex mieri do dražby hovorí príbeh tohto neslávneho komplexu, aj to, ako sa rokmi menili informácie o tom, čo v ňom má vzniknúť a približuje aj podnikavé zámery samotného investora.
Jawa zažila najväčšiu slávu za socializmu
Jawa bola jedným z najznámejších a najúspešnejších československých podnikov minulého storočia. Jej motorky patrili k svetovej špičke. Za socializmu ich vyrábala zhruba stotisíc ročne a vyvážala do viac než stovky krajín sveta.
Motorky sa so svojským dizajnom, ktorému dominovali veľké svetlomety a červená farba, a s nezameniteľným zvukom motora stali legendou na cestách. Najväčšiu slávu prežili v období socializmu, no v istej podobe fungujú aj doteraz.
Jozef Tvardzík sa v článku Dedila sa z otca na syna. Jej gény sú československé, ale bije v nej India a Čína, ktorý je aj súčasťou minisérie Made in Czechoslovakia januárového čísla magazínu Index rozpráva príbeh Jawy, jej úspechu aj ťažkých čias po Nežnej revolúcii.
Video podcast Index: Naša ekonomika lapá po dychu
Čaká nás veľká konsolidácia verejných financií, ktorú vláda ohlásila v októbri minulého roka. Na medzinárodnej scéne sa zase hovorí o stagnácii viacerých európskych ekonomík, strate konkurencieschopnosti a narastajúcom protekcionizme aj zo strany USA.
Podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha, ktorý bol hosťom tohto týždňového video podcastu Index, tak slovenská ekonomika v tomto roku bude čeliť viacerým hrozbám. „Nevieme totiž, s čím príde nová americká administratíva. Jej rozhodnutia pritom môžu ovplyvniť nálady, aj politiku v celosvetovom meradle. Na Slovensko, ako na otvorenú ekonomiku, to bude mať ešte silnejší vplyv ako na zvyšok únie,“ hovorí.
Rušno však bude aj na domácom poli. Rast ekonomiky majú totiž zabezpečiť hlavne investície, a to z plánu obnovy, ktorého zdroje máme k dispozícii už len do polovice roka 2026. Čerpať európske peniaze nám však nikdy nešlo a aj v súčasnosti sme v rámci plánu obnovy len niekde na 13 percentách. Navyše, aj tento rok sa vláda na poslednú chvíľu opäť rozhodla plošne dotovať plyn.
„Existuje neistota ohľadom toho, čo sa bude diať v ďalších rokoch. Zrejme donekonečna nevieme ťahať ceny na umelých úrovniach, stojí to pomerne veľké peniaze pre štátnu kasu,“ hovorí Horváth.
Odporúčanie: Trump sa vyhráža Dánsku, môže prísť o veľa
Novozvolený americký prezident Donald Trump sa v utorok nechal počuť, že ak nechce Dánsko čeliť vysokým clám, malo by sa vzdať Grónska.Tvrdí, že ho USA potrebujú a je to otázka národnej bezpečnosti. Razantne odsudzujúca reakcia Dánska aj Francúzska, ktoré sa postavilo na jeho stranu, na seba nenechala dlho čakať. Nie je to pritom prvýkrát, čo má Trump podobné vyjadrenia. O tom, že má o najväčší ostrov na svete, ktorý je bohatý na nerastné suroviny a leží pri Kanade, záujem, hovoril už v roku 2019.
Že by ale riskoval zavádzanie ciel vyzerá nanajvýš nepravdepodobné. Novinárky Ana Swanson a Jenny Gross to pre The New York Times vysvetľujú dôležitosťou niektorých produktov, ktoré práve z Dánska do Spojených štátov prúdia. Medzi inými aj lieky na cukrovku Ozempic a Wegovy, ktoré si v poslednej dobe americká verejnosť obľúbila hlavne kvôli ich účinku pri chudnutí. Viac o dôležitosti dánskeho exportu sa dočítate priamo v článku Ozempic, Legos and Hearing Aids: What Trump’s Greenland Plan Could Hit.
