Vitajte pri 50. vydaní Index newslettra. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Donald Trump po mesiacoch hrozieb pristúpil k uvaleniu ciel na dovoz automobilov do Spojených štátov. Slovensko to ohrozuje najviac spomedzi európskych krajín, preto sa na túto novinku pozrieme v Index newslettri bližšie. A povieme si čo-to aj o luxuse, ktorý si nemôžeme dovoliť - plošnej energopomoci.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí, ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Kľúčový sektor zaťažia clá
Dlho očakávaná správa o zavedení ciel na automobily dovezené do USA nadobudla vo štvrtok podvečer jasné kontúry. Donald Trump oznámil, že od 3. apríla bude 25-percentné clo platiť na všetky autá, ktoré do Spojených štátov prídu z iných krajín. A najneskôr do 3. mája sa pridajú aj clá na automobilové súčiastky.
Americký prezident si od cieľ sľubuje obrovské príjmy, cez ktoré si podľa neho Amerika vezme späť všetko, čo jej iné krajiny za roky exportnej nerovnováhy dlhujú. Trump sa oháňa sumou 100 miliárd dolárov ročne a „možno“ dokonca až bilión dolárov v nasledujúcich rokoch.
Čo to bude znamenať?
Vlani boli do USA dovezené autá zo zahraničia v celkovej hodnote 214 miliárd dolárov, a to najmäe z Japonska, Južnej Kórey a Európskej únie. Trump tak v prvom rade rozpúta ďalšiu vlnu odvetných cieľ práve s týmito krajinami.
Ak sa navyše pozrieme na nápad zaťažiť clom aj samotné automobilové súčiastky, vzhľadom na globálne prepojenie celého automobilového priemyslu, ich preclievanie z jednej krajiny do druhej spôsobí, že niektoré modely áut budú drahšie o tisícky dolárov. Podľa analytikov konzultačnej spoločnosti Bernstein je v krátkom čase možné očakávať chaos v dodávateľských reťazcoch, zníženie produkcie a prepúšťanie.
Čo Slovensko?
Fakt, že Trump by mohol pristúpiť k zavedeniu ciel aj voči Európskej únii, vyvolával na Slovensku patričné obavy už niekoľko mesiacov. Vlani totiž firmy exportovali tovar za 107 miliárd eur, z toho 4,11 miliardy smerovalo do USA.
Až 87 percent nášho exportu do Spojených štátov tvoria autá. Ich hodnota vlani dosiahla 3,6 miliardy eur. Žiadna iná európska krajina nie je od exportu áut do USA závislá tak ako Slovensko. Len pre predstavu, export áut do USA predstavuje 2,5 percenta nášho HDP, kým priemer EÚ je okolo 0,3 percenta.
Aká bude reakcia zo strany vlády, je zatiaľ otázne. Ministerka hospodárstva Denisa Saková zatiaľ reagovala iba tvrdením, že Slovensko počká na balík odvetných opatrení zo strany Európskej únie. Tiež sa podľa nej uvidí, ako na clá zareagujú automobilky a či neprejdú na modely, ktoré nie sú až také vyvážané do Ameriky.
Viac sa o téme dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Tvrdá rana pre Slovensko. Trump uvalil clá na náš kľúčový sektor.
Ďalšie udalosti týždňa:
Minister financií Ladislav Kamenický chce schváliť štátny rozpočet na rok 2026 do 21. novembra, aby sa vláda vyhla povinnosti predloženia vyrovnaného rozpočtu. Kamenický to uviedol na stredajšom stretnutí s novinármi. Priblížil, že na ministerstve financií bolo už niekoľko stretnutí, ktoré sa týkali konsolidácie na budúci rok.
Od apríla začne platiť nový stavebný zákon. Pre obyčajných ľudí prináša viaceré zjednodušenia pri výstavbe, či už vlastného domu, alebo drobných stavieb. Medzi najväčšie novinky patrí zrušenie doterajšieho dvojzložkového rozhodovania, keď bolo treba získať najprv územné rozhodnutie a potom stavebné povolenie. Po novom sa zavádza len jedno konanie, a to konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou. Zároveň sa má zúžiť výpočet účastníkov konania.
Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír vyjadril obavy z aktuálneho ekonomického vývoja, pričom zdôraznil, že pôvodné očakávania musia byť korigované pre rastúcu neistotu. Hlavnou príčinou je podľa Národnej banky skokový nárast neistoty vo svete a aj doma, ktorá tlmí ekonomiku a spôsobuje, že výrobcovia strácajú rokmi vybudované pozície. Kažimír zdôraznil potrebu obnoviť konkurencieschopnosť prostredníctvom investícií do inovácií a vzdelávania.
Graf týždňa: Helikoptérová energopomoc zabolí Platený obsah (pod touto čiarou)
Tento rok vláda napriek kritike odborníkov opäť zaviedla energopomoc formou plošných dotácií. Žiadna domácnosť tak síce nepocítila reálny nárast cien energo komodít, štát to však stálo takmer 400 miliónov eur.
Helikoptérové peniaze v prípade nákladov na energie sa už dajú považovať za akýsi zvyk. Vláda pritom minimálne v posledných dvoch rokoch tvrdila, že dotácie urobí adresnejšie a zameria sa len na tých, ktorí pomoc od štátu skutočne potrebujú. Nakoniec sa tak, najmä z rozhodnutia premiér Fica, nestalo.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje, že ak takto nastavená pomoc bude pokračovať až do konca volebného obdobia v roku 2027, z pohľadu verejných financií by to mohlo znamenať dodatočnú záťaž v objeme jednej miliardy eur.
Ak sa tak stane a vláda neprijme dodatočné šetriace opatrenia, bude to znamenať zvýšenie plánovaného deficitu o 0,4 percenta už na budúci rok, respektíve o 0,3 percenta v roku 2027. Do konca volebného obdobia by tak deficit nemusel dosiahnuť zamýšľaný trojpercentný cieľ, čo sa môže prejaviť aj na zhoršení rizikových prirážok či ratingu Slovenska.
Najideálnejšie by pritom podľa analytikov bolo, aby vláda nezaťažovala ďalej rozpočet zakrývaním trhových výkyvov a odsúvaním potreby zreálnenia cien pre domácnosti. Čím neskôr tak urobí, o to bolestivejšie to bude. Nehovoriac o tom, že naše verejné financie to neutiahnu.
O čom sme tento týždeň písali
Mikloš: Hrozí nám hospodárska kríza
Politika amerického prezidenta Donalda Trumpa povedie k dlhodobej ekonomickej kríze. Ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš hovorí, že medzinárodný obchod môže skolabovať, ak sa USA stiahnu z pozície garanta globalizácie.
„Svet, kde budú platiť zákony džungle s právom silnejšieho, ktorý vnúti slabšiemu súperovi svoje podmienky, Trumpovi vyhovuje,“ vysvetľuje. Ako vraví, USA sú najsilnejšou krajinou na svete, a tak si naozaj môžu diktovať podmienky, z ktorých budú profitovať.
Slovensko pritom podľa neho na blížiace sa zmeny v globalizácii nie je vôbec pripravené. Pripomína, že ak chce krajina uspieť, musí sa modernizovať. Viac sa dočítate v rozhovore, ktorý s Ivanom Miklošom urobil Jozef Ryník.
Predražený tender sa spája aj s Rašiho švagrom
Ministerstvo dopravy, konkrétne jeho organizácia Národná dopravná autorita, dostali za úlohu pripraviť projekt jednotného cestovného lístka, ku ktorého vzniku sme sa zaviazali aj v pláne obnovy. Autorita preto vysúťažila zmluvu na dodanie aplikácie a následný servis za 29 miliónov eur s DPH.
Zvíťazila firma Asseco s najnižšou cenou, pričom jej najväčším subdodávateľom bude spoločnosť TransData. Jej konateľom a konečným užívateľom výhod je Karol Gogolák, švagor Richarda Rašiho. Bývalý minister informatizácie a podpredseda Hlasu tvrdí, že s firmou ani s pridelenou zákazkou nemá nič spoločné. Nadácia Zastavme korupciu zároveň zistila, že štát si pri tejto zákazke zrejme nesplnil zákonné povinnosti.
Viac sa dočítate v texte Nadácie Na integrovanom cestovnom lístku zarobí aj Rašiho švagor. Zákazka zrejme obišla zákon.
Najviac leteckých noviniek prináša Bratislava
Slovenské letiská sa pripravujú na letnú sezónu, počas ktorej sa z Bratislavy, Košíc, Popradu-Tatier a Piešťan bude lietať najmä do tradičných dovolenkových destinácií, ako sú Turecko, Chorvátsko, Grécko a Egypt. Najviac noviniek pribudne v Bratislave, odkiaľ sa bude dať dostať do šiestich nových destinácií. Košické letisko pridáva na letnú sezónu tri nové linky, v Poprade a Piešťanoch pribudne jedna.
Kam presne sa bude po novom lietať z jednotlivých letísk, sa dočítate v texte Jozefa Ryníka Kam sa bude v lete lietať zo Slovenska? Najviac noviniek má Bratislava.
V Bratislave vyrastú tisícky bytov
Realitný trh má za sebou turbulentné obdobie, keď roky rastu vystriedal dramatický prepad. Developeri však nezaháľali a buď nakupovali pozemky, alebo pripravovali projekty na ďalšiu realizáciu.
Tomáš Vašuta sa pozrel na lokality v Bratislave, ktoré z tohto pohľadu čaká intenzívny rozvoj a môžu zásadne zmeniť svoj charakter. Najmä ak sú v nich aktívni viacerí veľkí hráči z developerskej brandže. Viac nájdete v článku Ktoré lokality výrazne zmenia Bratislavu? V pláne sú tisícky bytov, ktorý je aj súčasťou marcového čísla magazínu Index.
Video podcast Index: DPH zvyšuje aj ceny bytov. Vrátane tých z druhej ruky
Európska centrálna banka znižuje úroky. Naposledy tak urobila začiatkom marca a postupne klesajú aj sadzby na bežných hypotékach. Realitní makléri hovoria o čiastočnom oživení trhu a kupujúci sa zase pýtajú, či je teraz najvhodnejší čas pozerať sa po voľnej nehnuteľnosti, kedy uprednostniť nájom, či sa byt oplatí ako investícia a prípadne, čo robiť s fixáciou.
Podľa makroekonomického analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského, ktorý bol hosťom tohtotýždňového video podcastu Index , oživenie naozaj cítiť. Ceny nehnuteľností začali stúpať už vlani a rok skončili s trojpercentným medzikvartálnym rastom. Rovnako sa zvýšil aj záujem ľudí. „Počet nových hypoték vzrástol medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roka približne o pätinu,“ približuje Vrbovský.
Rast cien však pokračuje aj v prvých mesiacoch tohto roka. Dôvodom je aj vyššia DPH. Podľa Vrbovského prirážku do cien pretavili aj tí, ktorí predávajú staršiu nehnuteľnosť. „Pravdepodobne ide o dôsledok konkurenčného súboja medzi predávajúcimi. Inými slovami, ak si niekto myslel, že vyššiu DPH zakomponujú do ceny všetci ostatní, zakomponoval ju aj on,“ dodáva analytik.
Odporúčanie: Koľko sa dá ušetriť na úradníkoch?
Koncom týždňa z USA neprišli len informácie o zavádzaní ciel, ale aj o tom, že americké ministerstvo zdravotníctva prepustí desaťtisíc zamestnancov naprieč rôznymi zdravotníckymi agentúrami. Približne rovnaké množstvo ľudí pritom rezort po nástupe Donalda Trumpa k moci opustilo dobrovoľne. Počet zamestnancov sa tak dokopy zníži približne o štvrtinu.
Znižovať stavy v štátnej správe bol od začiatku cieľ Trumpovej administratívy, dokáže to však naozaj priniesť želané výsledky v ušetrených miliónoch a dialo sa to už niekedy v americkej histórii? Zopár odpovedí nájdete v epizóde podcastu NPR Planet Money z polovice marca. Mňa osobne najviac šokovalo, že toto naozaj nie je prvýkrát, čo v USA dochádza k masívnemu prepúšťaniu v štátnej správe. Niečo podobné sa dialo aj v 90. rokoch a za demokratického prezidenta. Vypočujte si!
