Vitajte pri 60. vydaní Index newslettera. Prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň pripravila Eva Frantová.
Robert Fico behal po Uzbekistane a vyhlasoval ich režim za vzor ekonomickej prosperity. Aj preto sa na to, aká je realita, pozrieme v Index newsletteri bližšie a povieme si aj o tom, ako veľmi Slovensko vymiera a prečo je to problém.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Téma týždňa: Fico básni o Uzbekistane a my zatiaľ zaostávame
Reči premiéra Roberta Fica o ekonomickej efektívnosti krajín s jednou alebo len zopár politickými stranami (ktoré však v žiadnom prípade neodporujú tej, ktorá práve vládne) počas jeho tohto týždňovej návštevy v Uzbekistane, sú tak mimo, že sa môže zdať zbytočné o nich hovoriť.
To však nie je možné, keďže ich vyslovuje premiér krajiny Európskej únie a NATO, ktorá je postavená na princípoch parlamentnej demokracie, kde obmedzovanie množstva politických strán nie je možné.
Nehovoriac o tom, že reči o ekonomickej výkonnosti autoritárskych režimov, ako je Vietnam či Uzbekistan, ktorej podľa Fica čoskoro vôbec nebudeme vedieť konkurovať, je nepravdivý. Krajiny, ktoré ospevuje, za nami zaostávajú v otázke životnej úrovne, aj platov a ak sa chceme od niekoho učiť, ako náš ekonomický rast zlepšovať, krajiny Strednej Ázie to práve nebudú.
Učiť sa pritom máme čo. Časy, keď Slovensko bolo označované tigrom Európy, sú totiž dávno preč. Posledný Index prosperity , s ktorým vo štvrtok prišla Slovenská sporiteľňa, nás opäť uvádza na 24. mieste spomedzi krajín únie. Horšie sú na tom len Rumunsko, Bulharsko a posledné Grécko.
Ešte aj Maďari bez eurofondov nás predbehli. Ekonomika neprosperuje, sme na chvoste EÚ Čítajte Slovensko brzdí najmä rast daní, ktorý zhoršuje konkurencieschopnosť krajiny. Naopak, receptom na prosperitu je podľa odborníkov podpora kapitálu, pracovnej sily a technológií, ako aj väčšia podpora investičnej kultúry – startupov, výskumných centier a prepájania súkromnej sféry s univerzitami. Ak chce Fico návod ako na to, môže ho hľadať napríklad práve tu.
Ďalšie udalosti týždňa:
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba vyhlásil verejné obstarávanie na zhotoviteľa modernizácie vodnej elektrárne Gabčíkovo. Cieľom je zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzkovania ôsmich turbogenerátorov vodnej elektrárne. Predpokladaná hodnota zákazky je 371 miliónov eur. Vyplýva to z oznámenia zverejneného vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Vláda vo februári zaradila projekt medzi strategické investície.
Na Slovensku žije od výplaty do výplaty 51 percent rodín s deťmi a v prípade bezdetných párov je to 37 percent. Bezdetní ľudia majú menej napäté rozpočty, avšak viac aj míňajú. Z hľadiska finančnej rezervy a zhodnocovania peňazí sú na tom obe skupiny porovnateľne. Vyplýva to z prieskumu 365.bank, ktorý realizovala prieskumná agentúra 2muse v období od 3. do 9. septembra 2024 na vzorke 1015 respondentov.
Čínska investícia v priemyselnom parku Šurany je bližšie k realizácii. Štátna spoločnosť MH Invest podpísala s investorom GIB EnergyX Slovakia zmluvu k pozemkom o veľkosti 94 hektárov. Celková cena bola na základe znaleckého posudku stanovená na 15,3 milióna eur. MH Invest postupne pripravuje územie priemyselného parku v Šuranoch.
Graf týždňa: Dramaticky vymierame a čaká nás tvrdá rana
Slovensko čelí vážnemu demografickému problému. Klesajúca pôrodnosť, predlžujúca sa dĺžka života a odlev mladých ľudí do zahraničia menia štruktúru populácie.
Ak sa pozrieme na konkrétne čísla, do roku 2050 Slovensko výrazne zostarne a demograficky bude podobné dnešnému Japonsku, kde žije viac penzistov ako ľudí v produktívnom veku. Tento ťažko zvrátiteľný trend prináša problémy pre daňový, odvodový a dôchodkový systém, sociálny a zdravotný štandard, ale aj pre realitný trh.
Je to mix faktorov, ktoré môžu ohroziť rast a produktivitu slovenskej ekonomiky. Riešením môžu byť prisťahovalci a premyslená migračná stratégia, čo je však téma, na ktorú sú Slováci kvôli populistickým politikom alergickí.
Viac o tom, ako sa vyvíja populácia a pôrodnosť na Slovensku a ako rastú výdavky na dôchodkový systém, sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka Dramaticky vymierame, dostaneme jednu z najtvrdších rán. Trináste dôchodky sú cynické, ktorý nájdete aj v júnovom čísle magazínu Index.
O čom sme tento týždeň písali
Slováci čakajú a nikto nechodí
Slovensko v lákaní kvalifikovanej pracovnej sily zaostáva za okolitými krajinami. Šéf konzultačnej spoločnosti SlovakiaInvest Milan Kurota hovorí, že štát kladie bariéry vzdelaným cudzincom z tretích krajín, teda mimo EÚ, ako sú programátori z Indie či z Bieloruska. Cudzinecká polícia podľa neho v dokumentoch cudzincov hľadá chyby a systém je budovaný na byrokracii.
Viac o tejto problematike sa dočítate v rozhovore, ktorý s Milanom Kurotom urobil Jozef Tvardzík. Dozviete sa aj to, prečo k nám cudzinci nechcú chodiť a čo všetko im po príchode až absurdne sťažujeme.
Turci už nechcú vo veľkom posielať ruský plyn
Keď na začiatku tohto roka prestal na Slovensko prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu, vláda Roberta Fica začala horúčkovito zháňať náhradu. Riešenie našla v takzvanej južnej trase, ktorej základom je turecký plynovod TurkStream. Výhľadovo sa rátalo s tým, že Turecko razantne zvýši prepravu ruského plynu do Európy. Jeho spoločný projekt s ruskou plynárenskou firmou Gazprom, ktorý to mal zabezpečiť, však padol.
Na ruský plyn z Turecka sa však spolieha Slovenský plynárensky priemysel pri dodávkach tejto komodity na Slovensko. Dôvod, prečo sa Turci takto rozhodli, nájdete v texte Jozefa Ryníka Turci už nechcú vo veľkom posielať ruský plyn do EÚ. Ficova vízia južnej trasy sa rúca.
Developer odhalil svoje plány pod Tatrami
Ak by sme spravili rebríček lokalít, v ktorých developeri radi stavajú nové projekty, na prvom mieste by určite bola Bratislava a po nej krajské mestá spolu s Vysokými Tatrami, respektíve ich okolím. Práve ich sa týka aj nový projekt, ktorý chce v podhorí vytvoriť 300 bytových jednotiek. Nemá pritom zostať len pri nich.
Viac o projekte Gerlachov rezort, ktorý kupujúcich láka na „dostupné investičné apartmány vo Vysokých Tatrách“, sa dočítate v texte Tomáša Vašutu Stovky nových bytov pod Tatrami? Developer odhalil svoje plány.
Pošta sa chce zbaviť tisícky pobočiek
Slovenská pošta chystá veľké zmeny. Dúfa, že sa jej tak podarí odvrátiť krach, ktorý jej hrozí už na budúci rok. Pošte sa dlhé roky nedarí dobre hospodáriť. Za minulý rok skončila podľa Finstatu v strate viac ako dvanásť miliónov eur, čo bol druhý najhorší výsledok za uplynulých dvadsať rokov. Na tento rok dokonca počíta s dvojnásobnou stratou.
Štátom vlastnená a chránená akciová spoločnosť sa to snažila vyriešiť už rôznymi spôsobmi. Rušila pobočky, prepúšťala zamestnancov, skracovala otváracie časy. Teraz prichádza s novým plánom, ako sa zachrániť. O čo ide, približuje Michaela Štalmachová v texte Pošta sa chce zbaviť tisícky dedinských pobočiek. Majú byť aj na obecných úradoch.
Video podcast Index: Ficovo zmýšľanie je komunistické. A tí nikdy nešetrili
Ešte pred pár týždňami sa spomínalo, že súčasťou konsolidácie bude aj zvyšovanie dane z nehnuteľností, dnes premiér Robert Fico hovorí, že tento prípadný úkon nechá na samotné mestá a obce.
Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska, ktorý bol hosťom tohto týždňového video podcastu Index, tvrdí, že prenechanie zodpovednosti nie je zlé, vláda by si však prípadné zvyšovanie dane nemala zamieňať s konsolidáciou. „Tá je o robení reforiem, aj vážnych, ako napríklad reformy o daňovo-odvodovom zaťažení. Inými slovami, znižovať dane tam, kde treba, aby ľuďom reálne ostalo viac peňazí v peňaženkách. Až potom by sme my v mestách mohli uvažovať o vyšších daniach z nehnuteľností,“ vysvetľuje.
Na obce a mestá chce Fico nechať aj prípadný návrh, ako zreformovať samosprávu a jej financovanie. Podľa Rybníčka je však takéto prenášanie zodpovednosti absurdné.
„Reálnu moc v štáte, možnosť prijímať zákony a mať k dispozícii obrovský aparát štátnych úradníkov, to má vláda, nie my,“ hovorí s tým, že Únia miest dokument, ktorý môže byť základom reformy, už dávno pripravila, no premiér sa ňou zjavne neriadi. Namiesto toho sa podľa neho alibisticky zbavuje zodpovednosti.
Odporúčanie: Nemáme stratégiu a panuje kultúra nezodpovednosti
Len pred pár mesiacmi Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) publikoval svoju Správu o činnosti za rok 2024, kde okrem iného konštatuje aj to, že Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku. Za mňa celá správa predstavuje prepracovaný vhľad do toho, ako na Slovensku (ne)fungujú štátne inštitúcie, ako nás rozožiera rezortizmus, a ako fakt, že si nestanovujeme ciele a ak si nejaké aj stanovíme, nedodržujeme ich, bráni našej krajine rásť.
Ak sa vám štúdia nechce čítať, odporúčam diskusiu „Slovensko bez kompasu? Vízia vs. improvizácia, ktorú pomáhali organizovať SME Konferencie a kde som sa o dôsledkoch tohto všetkého rozprávala s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym, analytikom Slovenskej sporiteľne Matejom Horňákom a viceprezidentom Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Jánom Biznárom.
